Autor článku Brano Šimko
23. mája 2020
Krásne počasie nás opäť vyhnalo von. Nedá sa inak, pretože v turčianskej záhradke je stále neuveriteľne veľa miest, ktoré nám treba pozrieť. Tentokrát nám oči na mape zablúdili ku Vyšehradu. Nevysokému kopcu za obcou Jasenovo, ktorá sa nachádza už takmer na samej hranici nášho regiónu. Okrem toho, že sa Vyšehrad nachádza na hranici Turca, tak je z neho krásny výhľad na celú kotlinu. Nachádzajú sa tú aj strmé svahy a pekné skaly. Okrem toho sa tu našli rôzne pozostatky z minulosti (ale o tom neskôr). Neostávalo nám nič iné ako zbaliť turistický nosič pre našu malú, pod pazuchu zobrať trhača a vybrať sa na tento krásny jarný výlet.
Pár informácií o túre na Vyšehrad
- Nadmorská výška Jasenovo: 490 m.n.m.
- Nadmorská výška Vyšehrad: 829 m.n.m.
- Čas túry: 1:30 hodiny
- Čas podľa turistických smerovníkov: 2:15
- Krásna rodinná prechádzka
- Pekné výhľady
- Zaujímavé prostredie predovšetkým pre deti
Navštívené: máj 2020

Naša túra začína nad obcou Jasenovo
Pôvodne sme chceli s autom zaparkovať pri smerovníku v obci Jasenovo, ale nakoniec sme sa rozhodli prejsť trošku vyššie. Museli by sme totižto ísť popri frekventovanej ceste smerom na Prievidzu a to nám s malou na chrbte moc nevyhovovalo. Takže na konci dediny zabáčame doľava. Už po pár metroch som tento krok oľutoval. Nízky podvozok na našom aute dostal po pár šupách dobre zabrať. Preto pri prvej možnosti nechávame auto na neďalekej lúke a ďalej budeme pokračovať pešo. Malinká si chvíľku v aute zdriemla a tak o nosiči nechce ani počuť. Z toho dôvodu ho nechávame v aute. Asi po 200 metroch si naša malá princezná cestu po svojich rozmyslela a ja bežím späť do auta po turistický nosič. Ako sa hovorí:“Kto nemá v hlave, má v nohách“. Dnes sa k nám pridala aj moja sestra zo svojim trhačom Sunnym. Takže nás ide celkovo 6. Ja, Nika, malá Emka, Sima a 2 štvornohé záprahové psy (jack russel a maltezák), ktoré nás budú ťahať do kopca.
Zaujímavosť pre vás
Na Vyšehrade bolo prvé osídlenie už v neskorej dobre bronzovej. Čo znamená na začiatku 1. tisícročia p.n.l. Podľa výskumov Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi sa tu nachádzalo hradisko o rozlohe 1 ha.
Nič náročné, zvládnu to všetci
Vrátil som sa späť ku zvyšku partie, ktorá ma čakala pri hospodárskej budove. Pravdepodobne salaš, ale v okolí nebolo vidno ani živej duše. Ani ovečky, pes alebo bača. Malú sme naložili do nosiča a naše tempo sa pomaličky zvýšilo. Nejedná sa o nejakú prudkú cestu, skôr do mierneho kopčeka po poľnej ceste. Všade naokolo vidíme lúky. Keď sa dostávame nad salaš, tak mi do očí bije krásny strom a pred ním je lavička. Určite ju všetci môžu využiť na krátky odpočinok. Po pravej strane sa nám otvára Turiec. Výhľad nám spestruje stará cisterna na vodu pre zvieratá. Po ľavej strane sú lesy a pred nami sa týči vrch Vyšehrad. Prechádzame okolo stromu a v diaľke vidíme peknú oplotenú farmu. Za ňou vidíme hrebeň Malej Fatry a pozadie Kľaku. Popri nej idú ďalší turisti. Na Vyšehrad je možné sa dostať z Vyšehradského sedla, čo je ešte kratšia prechádzka ako tá naša. Touto trasou ide oveľa viac ľudí. Na tej našej nestretáme nikoho.

Sme na vrchole Vyšehrad
Popri plote, v ktorom môže byť pustená elektrina (neskúšali sme), sa dostávame do hustého lesa. Trasa je pekne značená a dostávame sa na smerovník „Pod vyšehradom“, kde je napísané, že za 20 minút sme v cieli. Za ním je najstrmší úsek celej túry. Našťastie nie príliš dlhý. Z lesíka sa nám otvára pekná lúka a terén sa zmierňuje. Ani sme sa nenazdali a prchádzame k drevenej tabuľi. Niečo my našepkáva, že vrchol bude neďaleko. A je tomu tak. Pred nami sa otvára krásny výhľad na Turiec. Vidieť až na Lysec alebo Ostrú. A čuduj sa svete, veľa turistov a malých detí. Takže sami tu nebudeme. Nevadí. Hneď skladáme malú Emku, aby si pobehala a trošku sa najedla. Popri tom sa snažíme počkať na ten správny čas a využiť krátke chvíľky keď na skalách nikto nie je. Vtedy rýchlo vyťahujem foťák a cvakám čo to ide.
Zaujímavosť pre vás
Najznámejšiu fázu osídlenia predstavuje stredoveké osídlenie z počiatkov v 9. storočia. V literatúre sa často uvádza Vyšehrad ako jedno z mocenských centier Veľkej Moravy. Podnet tejto úvahe dalo asi samotné pomenovanie kopca „Vyšehrad“, ktoré evokuje starší slovanský základ.
Nával ako na Václaváku
To, čo sa dialo na vrchole som nečakal. Kým len tak posedávame a užívame si chvíľku kľudu, tak sa okolo nás premelie hádam 50 ľudí. Odkiaľ sa všetci berú. Niektorí s deťmi vysedávajú hneď pri strmých skalách (majú veru odvahu), iní sa snažia nájsť kúsok miesta pomedzi kríky. Čakačka na fotku pri skale sa zväčšuje. Naša trpezlivosť má určité hranice a tak sme sa rozhodli ísť dole. Takýto krásny výhľad na masu ľudí nám stačil. Nevadí, je víkend a pekné počasie, tak sa nemôžeme čudovať. Malá už o nosiči nechce ani počiť a tak ide pekne po svojich. Máme dosť času, tak sa nie je kam naháňať. Pekne pomaličky krôčik po krôčku postujeme smerom ku autu. Zvládla takmer celú cestu sama, takže sme všetci neskutočne radi aká je šikovná. Až takmer v závere ju beriem na plecia, aby som si s ňou trošku pobežkal a zablbol. Ani sme sa nenazdali a sme späť pri aute a naša túra je u konca.

Slovíčkom na záver o túre na Vyšehrad
Krásna rodinná túra. Odporúčame úplne všetkým. Nič náročné a ten výhľad stojí za to. Ľahko dostupný a prekrásny výhľad je zjavne hlavným dôvodom, prečo aj počas nášho výstupu stretávame po trase viacero turistov. Vrchol je tvorený smerovníkom, dreveným dvojkrížom a výraznou skalou, pod ktorou spadá strmý svah do doliny. Vyšehrad vďaka tomu pôsobí o niečo vyššie ako v skutočnosti je. Vyšehrad je miestom, kde sa spája radosť z prírody s objavovaním najstaršej slovanskej minulosti. Cestou po červenej značke smerom k vrcholu istotne narazíte na infotabule. Takže sa možno aj niečo priučíte. Máme za sebou ďalšie pekné miesto v našom krásnom Turci. Z Jasenova sme prešli asi 5 kilometrov s prevýšením 320 metrov. Celá prechádzka nám trvala 3 hodiny. No na vrchole sme boli dosť dlho a hlavne naspäť šla Emka po svojich. Takže ten čas dosť skresľuje. Ako sa vám páčilo na tejto túre? Pochváľte sa nám v komentári. Mne osobne táto túra pripomínala tú na Zniev, aj keď tu sú omnoho krajšie výhľady počas cesty hore.

Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok

Podarilo sa nám. Opraviť jazierko v Jazernica
Nie všetky veľké veci vznikajú v mestách. Nie všetky projekty stoja milióny. A nie všetky dobré správy sa dostanú do televízie. Niekedy stačí malá obec, dobrý nápad a ľudia, ktorým záleží na mieste, kde žijú. Tento príbeh sa začal nenápadne – starým, rozpadávajúcim sa...
Naše posledné články
Zimný prechod Ostrej a Tlstej – to najkrajšie v Turci?
Sú dni, keď vás to jednoducho ťahá do hôr. Keď ráno otvoríte oči, pozriete na panorámu a viete, že dnes to bude „za odmenu“. Inverzia v dolinách, modrá obloha nad hlavou a čerstvý sneh pod nohami. Presne taký deň sme si vybrali na zimnú túru z Blatnice cez Zadnú Ostrú...
Jánošikové diery s deťmi v zime
Aj keď sa vo videách, článkoch a sociálnych sieťach venujeme najmä Turcu, tentoraz sme si urobili malý výlet „na druhú stranu“ Malej Fatry. Jánošíkove diery nás lákali už dlho, najmä v zimnej podobe, a povedali sme si, že dobrý zážitok stojí za malú odbočku z našej...
Nolčovská Mogura – namiesto decembrového snehu bolo blato
Výstup na Nolčovskú Maguru Nolčovská Magura patrí medzi menej známe, no o to zaujímavejšie vrchy Turčianskej kotliny. Nenápadne sa dvíha nad obcou Nolčovo a ponúka príjemnú turistiku pre každého, kto má rád pokoj prírody, lesné chodníky a ticho mimo frekventovaných...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať






Spätné odkazy