Marcový výlet na vrch Zniev

Autor článku Brano Šimko

20. marca 2020

 V marci som navštívil hrad Zniev hneď dva krát. Je to vlastne paradox, pretože predtým som na tomto mieste nikdy nebol. Prvý krát sme šli s rodinkou, ale túru sme neodhadli a nevyšli sme až na vrch. Druhý krát som na túto zrúcaninu išiel sám a tentokrát som na vrchol vyšiel. Očakával som ľahučkú túru, ktorú zvládnete bez nejakých väčších problémov. Pravda je však taká, že aj táto túra vám vie dať poriadne do tela. Na niektorých miestach sa ešte aj v marci nachádza sneh alebo ľad. Hlavne v miestach, kde sa cez stromy slniečko nedostane. Z toho dôvodu si treba dávať veľký pozor. Cestou na vrchol som sa zastavil na krásnej kalvárii, ktorá ma veľmi príjemné prekvapila. A na konci celej túry ma čakalo najkrajšie prekvapenie, ktorým bol krásny výhľad na Malo fatranský Kľak. Pred nedávnom som bol aj na Blatnickom hrade, o ktorom si môžete prečítať v tomto článku.

Pár informácií o zrúcanine hradu Zniev

  • Nadmorská výška: 985 m.n.m
  • Pohorie: Malá Fatra – vrch Zniev
  • Postavený: okolo roku 1241
  • Prvá zmienka: r. 1243
  • V súčasnosti už z hradu veľa nezostalo a naďalej upadá
  • Pár minút od hradu sa nachádza krásna vyhliadka (vrch Zniev) na Malofatranský Kľak

Navštívené v marci 2020

Marcový výstup na zrúcaninu hradu Zniev z Kláštora pod Znievom

Začiatok túry na Zniev

Moc sa na túry v Turčianskej kotline nepripravujem, ale tentokrát som spravil výnimku. Dôkladne som si pozrel ako sa dostať na parkovisko pri cintoríne v Kláštore pod Znievom, pretože práve toto parkovisko je začiatkom celej túry. Vedel som, že na konci dediny mám zabočiť doľava, aby som sa nezašiel až do Vrícka. Prvý krát som si odbočku vôbec nevšimol. Previezol som sa až na koniec dediny a musel sa vrátiť späť. Druhý krát som si dal už pozor. Táto odbočka je skutočne nenápadná a musíte si dávať pozor, aby ste nespravili rovnakú chybu ako ja. Keď už som sa dostal ku cintorínu hneď som vedel, že to bude príjemná túra. Na parkovisku boli len 3 autá a tak som mal istotu, že na tejto túre veľa ľudí nestretnem. To mám na takýchto menej navštevovaných miestach najradšej.

Miernym poklusom som sa vybral po poľnej ceste popri cintoríne. Okamžite po vystúpení z auta som si všimol špičku kalvárie. Rozhodol som sa ísť najprv týmto smerom. Na konci lúky som narazil na tabuľu, kde začínal náučný chodník. Super správa, že sa po ceste môžem aj niečo nové naučiť. Miernym kopčekom som sa dostal ku kalvárií. Krásne, tiché a veľmi prekvapujúce miesto. Videl som aj nejaké historické fotky a skutočne ma prekvapilo, že kedysi sa okolo kalvárie nenachádzal žiadny les. Dnes je situácia úplne odlišná a vďaka krásnemu borovicovému lesíku je kalváriu krásne schovaná.

Zaujímavosť pre vás

Trasa tejto túry má dĺžku asi 8 kilometrov. Prevýšenie je približne 480 m. Celý čas ideme lesom a viac-menej rovnomerne stúpame. Trasa je dobre značená. S výnimkou dvoch mierne náročných a strmých úsekov pomedzi skaly sa na hrad dostanete bez najmenších problémov. Na jednom z úsekov sú staré pomocné laná, tie nepotrebujete, ak sa v tej oblasti nenachádza ľad (ako v mojom prípade). Popri ceste nenájdete veľa miest s výhľadmi. Z hradu je to len kúsok na vrch Zniev, z ktorého je naopak krásny výhľad na Kľak.

Niečo málo o kalvárii

Kalvária sa nenachádza priamo na značenej ceste ku zrúcanine. Na hrad nasledujete zelenú značku a na vrchu prvého kopčeka si zájdete len niekoľko krokov doľava a prídete k múru, kde sa nachádza kaplnka. Kalváriu postavili jezuiti v rokoch 1728 – 1729. Po takmer 200 rokoch bolo na podnet miestneho farára Jána Baraníka postevených niekoľko zastavení, ktoré stoja popri chodníku vedúcom na kopec. Krížová cesta bola posvätená 15. augusta 1935. V roku 2008 pribudli tri nové kríže. Tieto tri kríže sa nachádzajú priamo pred kaplnkou a krásne dotvárajú celé prostredie. Ja som sa tu zastavil len na chvíľku ale všade naokolo som cítil veľký kľud a pokoj. Asi preto, že som tam bol úplne sám. Pomedzi krásne borovice hvízdal vetrí a zohrievalo ma slniečko. Táto atmosféra mala niečo do seba. Zastávku pri kalvárií určite neoľutujete. Viac informácií o kalvárii nájdete na oficálnych stránkach obce Kláštor pod Znievom. 

Krásnym lesným chodníkom až na vrchol

Musím povedať, že taký krásny lesík som neočakával. Takmer celou cestou na vrchol Znievu idete cez les. Len príležitostne sa vám otvoria panorámy a krásne výhľady. Vo väčšine prípadov takéto túry neobľubujem, ale tentokrát tomu bolo inak. Celý les bol krásny. Fúkal slabší vetrík, šušťalo lístie, ktoré tam ostalo opadané ešte z jesene. Keď som bežal po niektorých úsekoch, cítil som sa akoby bežím po jemnom koberci. To, že som šiel sám malo svoje čaro. Celý tento kľud a pohodičku som prerušoval príležitostným zahvízdaním alebo tlieskaním. Niekto ma strašil, že v okolí sa nachádzajú medvede, ale čo je na tom pravdy to netuším. Celú túru idete do mierneho kopčeka, ktorý sa strieda z mierne strmými úsekmi. Nie je to nič hrozné, čo by ste nezvládli. Prvú vyhliadku nachádzam až po 2 kilometroch. Z tejto vyhliadky pozerám na Dolný Turiec – uvidíte obce ako Ondrašová, Laclavá, Jazernica, ale predovšetkým vám do oči bije malé jazierko tesne pod kopcom. Po ďalšom kilometri prichádzam k pútnickému miestu, ktoré bolo kaplnkou zasvätenou sv. Margite Uhorskej. Táto kaplnka dlho chátrala a len prednedávnom bolo toto miesto zrekonštruované.

Marcový výstup na zrúcaninu hradu Zniev z Kláštora pod Znievom

Výhľad na Dolný Turiec

Kaplnka sv. Margity Uhorskej

A smerujeme na vrchol

Od tejto kaplnky je to na vrchol približne pol hodinka. Musíte prejsť okolo skál, pri ktorých je asi najťažšie miesto tejto túry. V mojom prípade tam bol ľad, a tak som si musel pomôcť starými lanami, ktoré tu boli pripravené. Od týchto skál som prešiel asi 5 minút a prišiel som ku druhej krásnej vyhliadke. Tentokrát som sa mohol kochať výhľadom na Krivánsku Malú Fatru, Veľkú Fatru a predovšetkým na obec Kláštor pod Znievom. Kúsok za touto vyhliadkou bola ceduľka, že na vrchol je to ešte 20 minút. Myslím, že je to kratšie. Prejdem okolo malej jaskyne a nachádzam sa pod zrúcaninou hradu. Túra mi trvala približne 45 minút, ale veľa som bežal, tak tento čas dosť skresľuje. Predpokladám, že turistickým tempom by ste to mohli zdolať za 1 hodnu a 15 – 30 minút. Čas je len relatívny a nie je dôležité za koľko vrch zdoláte, ale čo všetko na takejto túre zažijete. 

Zrúcanina hradu Zniev a vrch Zniev

Dostali sme na vrchol ku zrúcanine. Pohľad na ňu ma trošku sklamal. Čakal som zachovalejšiu historickú pamiatku. Ostalo len torzo hradu, čo je veľká škoda. V okolí sa nachádza pár ohnísk, ktoré asi využívajú domáci. Odfotil som si ten kúsok, čo ostal po hrade a rozhodol som sa prejsť až na vrchol Zniev, čo bol rozhodne skvelý nápad. Od zrúcaniny mi to trvalo len 5 minút. Takmer stále som šiel po rovinke, takže nič náročné. A z malého lesíka sa mi otvoril krásny výhľad na zvyšnú časť Malej Fatry, kde sa vynímal predovšetkým Malofatranský Kľak. Krásny záver tejto túry. Chvíľku som si odpočinul a rozhodol som sa utekať domov.

Kúsok histórie

Zrúcaniny Znievského hradu sa vypínajú vysoko nad obcou na temene vrchu vo výške 988 m.n.m.  s výhľadom na Turčiansku záhradku. Pod hradom viedla stredoveká cesta z Turca do Nitrianskej doliny. Prvá zmienka o hrade je z roku 1243 (castrum Turucz). Vtedy sa volal Turčiansky a od polovice 13. storočia sa stal nakrátko komitátnym hradom. Okolo roku 1253 začal magister Ondrej, syn Ivankov, budovať kamenný hrad, z ktorého sa zachovala iba štvorhranná, silne deštruovaná útočištná veža na temene skaly. V 1. polovici 14. storočia bola postavená na druhom, nižšie položenom temene vrchu pozdĺžna dvojpodlažná gotická budova s 2 – 3 miestnosťami, na prízemí so štrbinovými strieľňami, ktorej nárožia sú armované kamennými kvádrami.

Na severnej strane budovy, smerom k priekope, sa zachoval zvyšok smolného nosa. Niekedy v 1. polovici 14. storočia sa sídlo komitátu prenieslo na hrad Sklabiňa a od tých čias dostal Turčiansky hrad nové pomenovanie, Znievsky hrad, ktoré pretrvalo dodnes. V 15. storočí bol opravený a opevnený, z tejto stavebnej etapy zostala iba štvorhranná vežička, pristavaná k poschodovej gotickej budove z východnej strany. Začiatkom 16. storočia bol hrad opravený a rozšírený na južnej strane starého hradu. Roku 1545 prikročili k opevneniu hradu, ale vzhľadom na odľahlú polohu od krajov ohrozených Turkami, boli tieto opevnenia iba menšieho rozsahu.

Hrad sotva mohol poskytnúť bezpečné útočište, keď roku 1605 bol bez boja odovzdaný Bočkayovým povstaleckým vojskám. Znievsky hrad často menil majiteľov, až sa napokon dostal do moci znievskej prepozitúry a stal sa sídlom tzv. znievskeho dŕžavia. Roku 1705 zabrali hrad s celým panstvom Rakócziovci. Potom pomaly upadal. Posledná zmienka o ňom je z roku 1713.

Slovíčkom na záver o zrúcanine hradu Zniev

Celá túra na zrúcaninu hradu Zniev bola veľmi príjemným prekvapením. Vôbec nechápem, prečo som tu nebol už skôr. Jedná sa o kratšiu približne 3 hodinovú túru (ak idete kľudným tempom a sem tam sa zastavíte). Sem tam si nájdete aj strmší úsek, ale celkovo celá túra vedie krásnym lesíkom, ktorý sa príležitostne otvorí a vás čakajú krásne výhľady na celú Turčiansku záhradku. Na vrchole je trošku smutný pohľad na to, čo ostalo z našej histórie. Verím, že raz sa možno dožijeme toho, že túto zrúcaninu začnú dávať nejakí dobrovoľníci dokopy, ale vzhľadom na polohu hradu to nemusí byť vôbec najľahšie. Hrad Zniev patril k tým najvyššie položeným na celom Slovensku. Celú túru by som odporúčal úplne každému a nemusíte sa báť medveďov. Ja som žiadneho nestretol. Ani ľudí tu veľa nestretnete a to je pre mňa skutočne veľká výhoda tejto túry, keďže mám rád menej navštevované kopčeky. Takže hor sa obliecť a rýchlo toto krásne miesto navštívte. Ďalší článok o zrúcanine hradu v Blatnici si môžete prečítať na tejto stránke.

Turčianska záhradka - Branislav Šimko

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.

Posledný článok

Končiar – skutočne sa tam oplatí ísť?

Končiar – skutočne sa tam oplatí ísť?

Končiar nad Trebostovom patril k tým kopcom, ktoré som v Turci ešte neprešiel. Konečne po dlhých rokoch plánovania a odhovárania prišiel čas, aby som na tento vrchol v Lúčanskej Malej Fatre vyšiel. Tento vrchol vôbec nie je také ľahké zdolať ako sa môže zdať. Síce sa...

Naše posledné články

Prírodné pamiatky na území Turčianskej záhradky

Prírodné pamiatky na území Turčianskej záhradky

V oblasti Turčianskej záhradky sa stretávame s rôznymi stupňami ochrany prírodného prostredia. Máme tu národné parky, chránené areály, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky, ktoré ochraňujú biotopy európskeho i...

Prírodné rezervácie na území Turčianskej záhradky

Prírodné rezervácie na území Turčianskej záhradky

V oblasti Turčianskej záhradky sa stretávame s rôznymi stupňami ochrany prírodného prostredia. Máme tu národné parky, chránené areály, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky, ktoré ochraňujú biotopy európskeho i...

Kde sa dá v Turci otužovať?

Kde sa dá v Turci otužovať?

V rôznom počasí vidíme ľudí rôzne oblečených. Niekto sa trasie zimou a prechladne už pri pohľade na človeka v krátkom tričku cez neskorú jeseň. Mnohé je dané dispozíciami, ale ešte viac životným štýlom. Praktickou výhodou otužilcov je zvýšená imunita, vďaka čomu sa...

Chceš od nás dostávať novinky?

Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach

Turčianska záhradka - západ slnka na Chlebe

Chceš sa dozvedieť o našich nových článkoch?

Prihláste sa na odber tipov a článkov o Turčianskej záhradke a ako bonus dostanete náš pripravovaný e-book o tom, ktoré miesta sa oplatí v Turci vidieť.

Úspešne si sa prihlásil na odber našich noviniek. Ďakujem krásne