Autor článku - Braňo Šimko
5. marca 2024
Končiar nad Trebostovom patril k tým kopcom, ktoré som v Turci ešte neprešiel. Konečne po dlhých rokoch plánovania a odhovárania prišiel čas, aby som na tento vrchol v Lúčanskej Malej Fatre vyšiel. Tento vrchol vôbec nie je také ľahké zdolať ako sa môže zdať. Síce sa nachádza ,,len“ vo výške 1164 m.n.m., ale cesta na vrchol vás skutočne preverí. A už v úvode vám odpoviem na otázku. Oplatí sa ísť na Končiar? Moja odpoveď by bola, že druhýkrát by som tu už nešiel a vybral by som si iný vrchol. Ale ak sa chcete dozvedieť prečo? Tak jednoznačne dočítajte príbeh našej túry až do konca.
Tankodrom
Ako sa dostať na Končiar máte 2 možnosti. Prvou je zelená turistická značka, ktorá začína na Bystričke. Tou sme hore dnes nešli a tou druhou je žltá značka, ktorá začína v obci Trebostovo. Úplný začiatok značenia je približne v centre dediny, ale ak ste na aute, tak odporúčam ísť až na Tankodrom. Miesta, kde tu môžete auto odstaviť je tu skutočne veľa. Ešte malý tip. Radšej to skutočne nechajte na kraji cesty, pretože tu na celom úseku prebieha ťažba, aby ste si nenašlia auto poznačené nejakým drievkom. Začiatok túry poznám veľmi dobre. Totižto je totožný ako keď idete navštíviť Trebostovskú stôlňu. Miesto, na ktorom, ak ste ešte neboli, tak to napravte. Odtiaľ sledujete stále žltú značku.
Banské
Už od tankodromu idete do hustého lesa. Na začiatku míňame rôzne horské chatky. Tu majú majitelia skutočne kľud. Jediná, kto ich asi ruší je lesná zver. A sem tam možno nejaký lesník. Turistov tu veľa nečakajte. Úvod je ľahší, ale to sa skutočne rýchlo mení a trasa pozvoľna stúpa. Po ceste sa nám naskytajú asi 2 výhľady na Turčiansku kotlinu. A to len vďaka tomu, že tu pred rokmi bola kalamita a dnes je to miesto vyťaté. Inak by sme boli aj bez týchto dvoch výhľadov. Prichádzame na Banské. Sme v nadmorskej výške 805 m.n.m. Hneď pod nami pretína turistickú značku zvážnica. Tých je na trase niekoľko a môžu vás naviesť niekam, kde nechcete. Ale tu ide prvá veľká pochvala. Celá trasa je ukážkovo označená. Skutočne klobúk dolu. Pravidelne na stromoch nájdete značku a tak sa nemusíte báť, že by ste nevedeli určiť správny smer.
Končiar vrchol
Od Banského už nie je kde si oddýchnuť. Asi takto by som nazval úsek Banské – Končiar. Kilometrovo to už nie je tak ďaleko, ale prevýšenie približne 350 metrov vám dá zabrať. Akože rovinku máte asi 50 metrov a potom stena. Zase trošku akože rovinka a ďalšia stena. Skutočne je to tu prudké a cestou dole by sme sa púšťali po riti. Takmer pod vrcholom. Asi 200 metrov od Končiara sme našli miesto, z ktorého boli aspoň malé výhľady na Humience a Hornú lúku. Ešte by som dodal, že tento úsek mi prišiel ako taká malá turčianska džungľa. Skutočne sa stopy rôznych druhov zvery mihali pod nohami. Našťastie sme sa nahlas rozprávali a tak obyvateľov lesa upozornili na našu prítomnosť. Lesné zvieracie cestičky skutočne križovali turistický chodník úplne všade. Čerstvé bobky boli znakom, že tu nie sme sami.
Nakoniec urobíme okruh
Po krátkom zvážení, či pôjdeme po zadku naspäť alebo skúsim prejsť dole po zelenej sme sa rozhodli pre okruh. A tak z Končiara smerujeme na Turatínske sedlo. Ešte ku Končiaru. Na vrchole žiadne výhľady nečakajte. Vlastne tie nečakajte takmer celú túru. Od Turatínskeho sedla smerujeme po zelenej dole na Bystričku. Odtiaľto sa dá pokračovať na Hornú lúku, ale to nebol náš dnešný cieľ. Zelená z Bystričky je však v horšom stave ako cesta z Trebostova po žltej. Po celom turistickom chodníku popadané konáre. Je tu cítiť, že tu naokolo prebiehala nejaká ťažba. Nie je to nič pekné a tak som rád, že sme šli hore z Trebostova. Cesta dole už ubehla celkom rýchlo. Nie je nič také, čo by ma ohúrilo. Idete jednoducho lesom po zvážnici. Jediné upozornenie, čo by som napísal je, že sme na smerovníku Zákľučie nepokračovali zelenou až na Bystričku, ale zvolili neznačenú zvážnicu doprava, ktorá nás zavedie omnoho bližšie ku našim autám.
Mám z toho divný pocit
Končiar je jeden z mála Turčianskych kopcov, na ktorý ma neláka ísť znova. Ani neviem, prečo. Sú to krásne lesy, ktoré nie sú až tak poznačené rukou človeka. Teda, ak odmyslíme pár výrubov, ale tie boli spôsobené aj kalamitou, čo sa tu stala. Dobre si človek zamaká a preverí ako je na tom s kondíciou, pretože tie strmé miesta sú skutočne strmé. Dá sa spraviť okruh a tak nemusí ísť len jednou cestou. Ste prírode skutočne blízko, lebo máte pocit, že odniekiaľ na vás niečo vybehne. Toto som mal skutočne dosť veľkú časť našej túry a to sme šli v období, keď by malo všetko spať. Teda v tomto počasí asi ani nie. Končiar je jednoducho menej lákavý vrchol ako iné. Aspoň pre mňa. Boli ste už na Končiari? Aký máte z tohto kopca pocit vy?
Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok
Podarilo sa nám. Opraviť jazierko v Jazernica
Nie všetky veľké veci vznikajú v mestách. Nie všetky projekty stoja milióny. A nie všetky dobré správy sa dostanú do televízie. Niekedy stačí malá obec, dobrý nápad a ľudia, ktorým záleží na mieste, kde žijú. Tento príbeh sa začal nenápadne – starým, rozpadávajúcim sa...
Naše posledné články
Zimný prechod Ostrej a Tlstej – to najkrajšie v Turci?
Sú dni, keď vás to jednoducho ťahá do hôr. Keď ráno otvoríte oči, pozriete na panorámu a viete, že dnes to bude „za odmenu“. Inverzia v dolinách, modrá obloha nad hlavou a čerstvý sneh pod nohami. Presne taký deň sme si vybrali na zimnú túru z Blatnice cez Zadnú Ostrú...
Jánošikové diery s deťmi v zime
Aj keď sa vo videách, článkoch a sociálnych sieťach venujeme najmä Turcu, tentoraz sme si urobili malý výlet „na druhú stranu“ Malej Fatry. Jánošíkove diery nás lákali už dlho, najmä v zimnej podobe, a povedali sme si, že dobrý zážitok stojí za malú odbočku z našej...
Nolčovská Mogura – namiesto decembrového snehu bolo blato
Výstup na Nolčovskú Maguru Nolčovská Magura patrí medzi menej známe, no o to zaujímavejšie vrchy Turčianskej kotliny. Nenápadne sa dvíha nad obcou Nolčovo a ponúka príjemnú turistiku pre každého, kto má rád pokoj prírody, lesné chodníky a ticho mimo frekventovaných...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať
