Šútovská epigenéza je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza pri sútoku Váhu a Šútovského potoka. Patrí do katastrálneho územia obcí Ratkovo a Šútovo. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1979 a novelizovaná v rokoch 1980 a 2004. Výmer tejto prírodnej pamiatky je 52,19 hektára a má 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sa stala jedinečná reliefna forma a dvojnásobný epigenický zárez rieky Váh a Šútovského potoka pri ich zahlbovaní . V tejto lokalite sa nachádza aj archeologický nález ,,Boroviny“. Jedná sa staré hradisko. Celá prírodná pamiatka sa rozprestiera pri známej ceste, ktorou denne prejdú tisíce áut.

Kľacký vodopád na nachádza v Lúčanskej Malej Fatre, asi 4 kilometre severozápadne nad obcou Vrícko, pod známym Malofatranským Kľakom vo výške 990 m.n.m. Tento 30 metrov vysoký vodopád bol, ako jeden z piatich na Slovensku v roku 1996 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku. Dokumentuje vývoj reliéfu krajiny a erozívnu činnosť vody. Predmetom ochrany je vodopád dotvorený kaskádami a obrími hrncami, ktorý je dokladom vývoja reliéfu Lúčanskej Malej Fatry. 

Perlová jaskyňa je národná prírodná pamiatka v správe príspevkovej organiácie Správa slovenských jaskýň. Nachádza sa v Belianskej doline. Jaskyňa bola vyhlásená za NPP v roku 2001 vyhláškou Ministerstva životného prostredia. Je predmetom ochrany prírodných hodnôt celoslovenského významu. Vchod do jaskyne je situovaný v ľavom svahu Došnej dolinky v nadmorskej výške 910 m. Jaskyňa je vytvorená v triasových gutensteinských vápencoch križňanského príkrovu – sekvencie Veľkého Boku. Ide o fluviokrasovo–rútivú horizontálnu jaskyňu s doposiaľ známou dĺžkou jaskynných chodieb 470 m. Bola objavená po prekopaní sutiny a uvoľnení zaklinených skál v strmo stúpajúcej chodbe. Ďalej sa jaskynné priestory rozširujú a na bočných stenách chodby sa nachádza sintrová výplň vo forme bielych sférolitických útvarov a kaskádovitých jazierok s jaskynnými perlami. Sú zaujímavé, hrudkovité, s priemerom až 2-3 cm. Podľa ich hojného výskytu je odvodené aj pomenovanie jaskyne. V jaskyni sa vyskytujú aj väčšie priestory, kde na dne na spadnutých blokoch a sutine sa vytvorili tenké palicovité stalagmity, vysoké až 1,5 m. V iných častiach podzemných priestorov sú stropné časti bohato vyplnené mohutnými sférolitickými útvarmi a kyjakovitými stalaktitmi.