Prístup k hradu

Našu prechádzku začíname na parkovisku pri Blatnickom pamätníku v ústí Blatnickej a Gaderskej doliny. Po novom sa vám môže stať, že vás zastaví výberca symbolického parkovného. My sme mali šťastie a ujo nás tentokrát nezachytil, a tak si parkujeme zadarmo. Smerujeme popod drevený vstup do Gaderskej doliny. Prvá časť trasy vedie po asfaltovej ceste a na pravej strane môžeme vidieť malý park, v ktorom nájdete jazierko, malé ihrisko pre deti a niekoľko exponátov ako spomienku na SNP – pamätník a pár diel. Po pár minútach sa dostávame k ďalšiemu parkovisku pri penzióne, ktorý sa nachádza na začiatku Gaderskej doliny. Keďže je víkend, tak je toto druhé parkovisko beznádejné zaplnené. Urobili sme dobre, že sme naše auto nechali na prvom parkovisku a behať hore dole.

Pokračujeme ďalej po “novej” asfaltovej ceste. Našu cestu nám spríjemňuje zurčiaci potôčik, v ktorom nájdete krásne čistú, ba až krištáľovú vodu. Tento potôčik z neho vždy príjemne osvieži a to predovšetkým počas letných mesiacov. Asi po desiatich minútach sa dostávame k odbočke k hradu Blatnica (521 m.n.m). Okrem tejto cesty sa na hrad dá dostať aj ďalšími trasami. Môžete pokračovať ďalej až k starej horárni a následne sa zvážnicou dostane na hrad z opačnej strany. Najkratšou cestou je možnosť zaparkovania priamo pod hradom. Pri ceste medzi obcou Blatnica a jej časťou Sebeslavce môžete nechať auto. Na hrad je to potom približne 5 minút do strmšieho kopčeka.

Historické okienko

Prvá správa o hrade Blatnica pochádza z 13. storočia, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Časté striedanie majiteľov hradu a spoluvlastníctvo vyvolávali mnohé súdne spory, čím trpeli nie len poddaní, ale aj samotný Blatnický hrad. Neskôr sa stal kráľovským majetkom za vlády cisára Ferdinanda I. Habsburského.  Postavený bol na ochranu cesty, ktorá viedla na sever, ale neskôr stratil svoj význam, keďže sa čím ďalej tým viac jeho polohe vyhýbali obchodné cesty. Hrad významnejšie rozšírili Révayovci v roku 1540, ktorý ho od cisára dostali za odmenu. Rodu Révayovcov patril tento hrad až do konca 18. storočia. Neskôr sa ho zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a Františka II. Rákockyho. Po týchto povstaniach hrad pomaly upadal a naposledy ho dali opraviť Révayovci v roku 1744. Osudovým sa tomuto hradu stal požiar v roku 1760, po ktorom ho už Révayovci neobnovovali. Po tomto požiari už slúžil iba ako hospodársky objekt. V roku 1790 ho opustili poslední obyvatelia a odvtedy pomaly pustol.

Slovíčkom na záver o zrúcanine hradu Blatnica

Pre mňa osobne je Blatnický hrad tou najkrajšou zrúcaninou v Turčianskej záhradke. Obdivujem pracovitých dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní na úkor svojho voľného času pracovať na obnove takýchto historických pamiatok. Hrad je skutočne dostupný pre každého. Je to krátka a pekná prechádzka, ktorú zvládnu aj deti. Na jej konci nájdete úchvatnú zrúcaninu, z ktorej sú nádherné výhľady na Turiec a okolité vrcholky, ako napríklad Tlstá, Ostrá alebo na Koziu skalu. Za pekného počasia sa môžete pokochať výhľadom na hrebeň Malej Fatry. S hradom sa spájajú aj mnohé povesti, napríklad tá o Blatnickom meči, tyranovi, kráľovej studni alebo sokoliarovi. Ak sa nachádzate v Turci tak vám vrelo odporúčam návštevu Blatnického hradu a priľahlých dolín. Naša prechádzka nám trvala približne hodinku a pol. S tým, že sme si pri hrade chvíľku posedeli, keďže bolo nádherné počasie. Pri jeho návšteve buďte opatrí, keďže sa tu v súčasnosti nachádza dosť lešení a iných stavebných pomôcok. Nám sa v minulosti stalo, že z hradného múru vypadol aj nejaký ten kameň. To je aj dôvod, prečo hrad navštevujete na vlastnú zodpovednosť. Preto buďte opatrí, kam sa chcete dostať.

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.