Lúky, lesík a potom strmhlav hore

Píše sa 24.12 a 31.12 2019 a pre našu Vianočnú a Silvestrovskú túru sme si vybrali Chatu pod Kľačianskou Magurou. Pre mňa majú tieto dni a miesto špeciálnu príchuť. Už pred 10 rokmi sme sa s otcom rozhodli zaviesť akúsi tradíciu. A vždy v tieto dni spoločne bok po boku šľapeme na túto horskú chatu. 10 rokov za sebou, či sneží, prší alebo je krásne, tradícia pokračuje. 10 rok by mal byť niečím výnimočný a tak sme zo sebou zobrali aj po „ťapke“ nášho domáceho všelieku, aby sme si mohli dať hore dúšok domácej slivovice.

Naša túra začína v Turčianskych Kľačanoch. Parkovisko a následný mostík je asi najčastejším východiskovým bodom ako sa dostať na koniec tejto túry. V oba dni bolo parkovisko plné autami. Určite mali mnohí ľudia problém zaparkovať. Do Turčianskych Kľačian sa môžete zviesť autobusovou dopravou z Martina alebo Vrútok (číslo autobusu 27). My sme dnes využili služby mojej sestry, ktorá nás zviezla až na parkovisko pod mostík.

Krátke občerstvenie a vyrážame

Dole sme si dali po štamperlíku domácej, aby sme sa zahriali a dostali do správnej turistickej teploty a ideme nato. Začiatok tejto túry je veľmi príjemný. Od mostíka až po prvý lesík to nie je žiadne ťažké stúpanie. Ľahučkým tempom napredujeme a užívame si výhľady na Malú Fatru (smer Martinské hole). Kľačany sa neustále rozrastajú a po oboch stranách môžete vidieť nové rodinné domy. Cez lúku sa po pár minútach dostávame do lesíka, ktorým pôjdeme približne pol hodinu. Počasie nám nepraje – prší. Veríme, že vyššie vytiahneme už mačky. Na väčšine miest je síce blato, ale miestami sa tu nachádza aj ľad a nechceme riskovať nejaké zbytočné pošmyknutie. Popri nás zurčí potôčik. Tohtoročná zima nepraje lyžiarom, keďže ešte na Vianoce nemáme v nižšej nadmorskej výške takmer žiadny sneh.

Po ceste stretávame veľa turistov. Stúpanie nie je príliš strmé, aj keď môj oco už poriadne fučí. Prejavuje sa rozdiel v našich rokoch narodenia a rozdielna kondícia? Pretíname prvú zvážnicu a na minútku si dávame pauzu. Pomalým tempom napredujeme ďalej a preskakujeme potok, ktorý pretína chodník. Asi po 15 minútach cestou lesom sa nachádzame pri studničke, ktorá je približne v 1/3 celej cesty. Lavičky pri drevenom altánku sú už obsadené a tak len s pozdravom a úsmevom prechádzame okolo a mierime k najťažšiemu úseku dnešnej túry.

Lúka

Po pár metroch sa nachádzame na ďalšej zvážnici, ktorá je posledná pred nástupom na lúku. Tento úsek celej túry je najstrmší a tak sa znova posilňujeme všeliekom. Pod lúkou máte dve možnosti. Zabočiť doľava a prejsť cez lesík alebo ísť doprava a prejsť cez lúku. Neviem, ale ja z nejakého dôvodu vždy chodím lúkou. Páčia sa mi výhľady na celý Turiec. Tento úsek sa začíname mierne trápiť. Tohtoročná zima nepraje a tak sa tu nachádza veľa blata, na ktorom sa šmýka. Preto postupujeme pomaličky. Ja vždy trošku zaberiem, ale následne počkám, aby sme šľiapali všetci traja spoločne. Po asi 20 minútach sa dostávame na vrchol lúky a užívame si pohľady na Turiec. Sme za 1/2 celej túry a už v nás vládne spokojnosť, lebo sme zvládli najťažšiu časť. 

Po pár metroch opäť vchádzame do lesíka a pokračujeme pekne po chodníku. Po poslednom strmom úseku sa ocitávame na čistinke. Tu môžete nájsť skrytý strom, na ktorom sa nachádza teplomer. Dnes na Vianoce nám ukazuje príjemných + 2 stupne celzia. Veru táto zima nie je zatiaľ bohviečo. Vieme, že do cieľa je to menej ako 10 minút a tak pokračujeme v ceste. Za lesíkom sa nám naskytá vytúžený pohľad na chatu.

Po príchode na chatu smerujeme do baru na 1 „orosené“. Nachádza sa tu dosť turistov, ale to je na Vianoce normálne. Dávame si pivko a usušíme si veci nad krbom. Na chatu nám to trvalo približne hodinu a pol. Na Vianoce bohužiaľ nefunguje kuchyňa a tak budeme dnes bez placiek, ale to nám vôbec nevadí.

Vianočná tradícia

Je to už neuveriteľné, ale nás spoločný 10 Vianočný výšľap je za nami. Verím, že v tejto tradícií budeme pokračovať aj ďalej. Cez sviatky nejde o rekordy, ale o to aby sme strávili nejaký čas spolu. Podľa turistických značiek trvá táto túra 2 hodiny od zastávky MHD až po Chatu pod Kľačianskou Magurou. Nám to trvalo približne 1 hodinu a 30 minút, takže sme nešli ako slimáci, ale ani ako nejaký ultra-bežci. Jednoducho príjemné tempo. Dnešný cieľ bol iný, ako lámať rekordy. Som rád, že si držíme túto tradíciu a verím, že v nej budeme pokračovať ďalej.

Pár slov na záver

Chata pod Kľačianskou Magurou je krásna chata v úžasnom prostredí. Počas celej túry sa vám naskytnú krásne výhľady. Nejedná sa o dlhú túru a môžete je v príjemnom tempe zvládnuť pomerne rýchlo. Na chate vás bude čakať výborný kolektív ľudí a pozitívnym myslením. Na občerstvenie odporúčam nejaké to pivko a hlavne placky alebo parené buchty, no ani kapustnica nie je na zahodenie. Drahá Magura vidíme sa zas a znovu. Ľudkovia hor sa do hôr.

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.