Autor článku Brano Šimko
12. decembra 2019
Povinná jazda každého Turčana. Aj tak by sa dala nazvať túra na Martinské hole. Väčšine ľudí sú Martinské hole známe hlavne kvôli lyžiarskemu stredisku, ktoré je tu vybudované. „Martinky“ ako ich nazývame, ale ponúkajú aj ďalšie krásy. Ak mám pravdu povedať najradšej na Martinky chodím práve v zime. Okolitá krajina má akýsi iný rozmer, keď v ovzduší poletuje sniežik a na tvári cítite príjemný mráz. Aby toho nebolo málo na vrchole Martiniek vás čakajú krásne výhľady a s kúskom šťastia uvidíte celý Turiec alebo vzdialené vrchy Vysokých Tatier. Poďme sa teda spoločne pozrieť, čo nám táto túra ponúka.
Pár informácií o túre na Martinské hole
- Nadmorská výška – Veľká lúka: 1 476 m.n.m.
- Nadmorská výška – Stráne: cca 500 m.n.m.
- Prevýšenie: 976 metrov
- Časová náročnosť podľa KST: 6 hodín
- Časová náročnosť podľa mňa: 3 a pol hodiny
- Náročnosť: podľa môjho názoru túto túru zvládnu všetci
- Vzdialenosť: cca 15 kilometrov
- Plusy: krásne výhľady, možnosť občerstvenia
- Mínusy: na zjazdovke veľa lyžiarov, cez víkend príliš veľa turistov
Dátum článku: zima 2019

Ako som už spomínal, túra na Martinské hole patrí k tým najvyhľadávanejším v Turci. Dostupná je v každom ročnom období. Na vrchol Martiniek sa môžete dostať rôznymi trasami. Ja som si dnes vybral trasu z Martina (konkrétne z mestskej časti Stráne). Na Stráne sa dostanete autobusom číslo 40 a 41 alebo vlastným autom (logika). Od konečnej zastávky budeme sledovať žltú značku. Na zaparkovanie môžete využiť 2 parkoviská neďaleko konečnej zastávky. Treba si dávať pozor, pretože hlavne v zimnom období sú niektoré úseky cesty zľadovatené. To isté platí aj pre parkoviská. Počas pekných dní alebo víkendov sú parkoviská preplnené a takéto dni odporúčam ísť na Martinky ráno. Na tejto túre nikdy nie ste sami. Mne osobne sa nikdy nestalo, že by som na chodníku nestretol iného turistu a to som chodil ráno, na obed aj večer a to v rôznych dňoch a za rôzneho počasia.
Od zástavky k delu
Od zastávky ideme po asfaltke popri parkovisku. Tento úsek je pomerne prudký a tiahne sa niekoľko stoviek metrov. Osobne ho nemám moc v láske a niekedy si cestu skrátim (odbočím na mostíku za zákrutou doprava a prejdem pomedzi chaty až k zvážnici). Na konci parkoviska uvidíme starú budovu lanovky. Sľubov o vybudovaní novej modernej lanovky sa už Turčania napočúvali až-až. Pohľad na zničenú budovu je hrozný. Všetci kompetentní asi čakajú, kedy táto budova sama spadne. Do budovy sa môžete ísť pozrieť. Dvere, ktoré by vám v tom zabránili už v nej nie sú. V budove sa nenachádza nič, čo by vás ohúrilo. Rozbité fľaše, všade odpadky a ohorky, steny dočmárané grafitmi. Je to strašný pohľad.
Cez mostík zabočíme prudko doprava. Na tomto úseku si treba dávať pozor. Neďaleko sú chaty, na ktoré chodia návštevníci autami a z toho dôvodu sa tu v zime býva ľad. Treba si dať pozor, aby ste sa nešmykli a vaša túra neskončila skôr ako začala. Za chatami sa cesta mení – na zvážnicu. Po tento zvážnici sa postupne dostanete až k prvému záchytnému bodu, ktorým je pamätník SNP a na ňom osadené delo. Od parkoviska k pamätníku to trvá od 30 minút až po hodinku. Podľa toho v akej ste kondícií a koľko skratiek sa rozhodnete využiť. Celkovo si to môžete skrátiť až 6 krát. Niektoré sú strmé a v zime sa na nich šmýka. Preto zvoľte dobrú obuv alebo nasaďte mačky.

Ku chatám na Martinských holiach
Od dela sa trasa mierne zmierňuje. Ak by ste šli ďalej po serpentínach, tak sa vám táto túra pekne pretiahne. Serpentínami už idete len do mierneho stúpania a tak odporúčam využívať skratky. Sú síce trošku prudšie, ale nie je to nič hrozné a ušetríte tým dosť času. Po druhej skratke máte možnosť odbočiť k ďalšiemu pamätníku SNP. Tento sa nachádza mimo našej trasy a tak sa pripravte asi na 20 minútovú zachádzku počas, ktorej budete mierne klesať. Naspäť sa musíte vrátiť po rovnakej ceste.
TIP – Ako sa dostať k druhému pamätníku SNP, ktorý je venovaný francúzskym partizánom
Od serpentíny k pamätníku je to približne 10 minút. V zime je dosť problém sa k tomuto pamätníku dostať, pretože cesta nie je vôbec prešľiapaná, a tak sa treba brodiť v snehu (teda podľa toho koľko napadá). Počas tejto zachádzky sa vám vďaka „lykožrútovi“ naskytnú krásne výhľady na Vrútky, Martin a na Krivánsku časť Malej Fatry. Pamätník je schovaný v krásnom lesíku. Veľmi tiché prostredie, ktoré je zľahka narúšané vetríkom. Nachádzajú sa tu aj 3 – 4 lavičky, pri ktorých si môžete odpočinúť. Okrem toho sa tu nachádza informačná tabuľa, veniec a veje tu Slovenská a Francúzska vlajka.
Až na jedinú príjazdovú cestu pre autá, ktorá vedie na Martinské hole
Ak sme nešli k pamätníku francúzskych partizánov, tak nás čaká najstrmší úsek našej túry. Posledná skratka predtým, ako sa napojíme na asfaltovú cestu. Ak sa chcete tejto strmej pasáži vyhnúť môžete ísť zvážnicou. V tomto prípade sa zbytočne prejdete. Akonáhle sa napojíme na cestu z Vrútok, ktorá je jedinou možnosťou, ako sa autá môžu na Martinky dostať. Preto hlavne v zime buďte veľmi opatrní, lebo najbližších 15 minút pôjdete popri nej. V zime platí režim, že od ráno do 12:00 chodia autá smerov nahor a po 13:00 zase opačným smerom.
Kým budete kráčať popri ceste, tak sa vám naskytnú výhľady na Martin a Veľkú Fatru. Dostane sa až k mostíku, pri ktorom sa dá odbočiť doprava. Túto „skratku“ využíva väčšina turistov. Skrátite si tým poslednú časť ku chatám na Martinkách. Neďaleko sa už nachádza zjazdovka a tak môžete v diali počuť lyžiarov. Po 10 – 20 minútach sa ocitáte pri prvých chatkách a následne pri starej chate na Martinských holiach. Tu sa väčšina turistov zastaví na občerstvenie. Ja to však neodporúčam. Už sa poznám a vždy sa tam zasedím a potom sa mi nechce ísť až na vrchol k vysielaču. Čo je veľká škoda, pretože sú z neho krásne výhľady.
K vysielaču Krížava a na Veľkú lúku
Od chaty smerujeme k zjazdovke. V zime je dosť problém si zvoliť dobrú trasu, pretože všade na okolí sa nachádzajú lyžiari a snowboardisti. Ja vo väčšine prípadov smerujem od chaty doľava, aby som sa dostal pod vlek – Pomu. Popri vleku sa potom snažím dostať, až na vrchol. Vo väčšine prípadov sú tieto miesta buď prešliapané alebo vyratrakované, takže sa nebudete prepadávať v snehu. Akonáhle sa dostanete nad úroveň stromov, tak sa vám naskytnú krásne výhľady na celý Turiec. Ja som mal šťastie na krásne počasie a tak som mal Turiec ako na dlani. Celá panoráma je dokreslená zamrznutými stromami na vrchole Veľkej lúky.

Odporúčanie
Treba si dávať veľký pozor na lyžiarov. Martinské hole sú v zime naozaj preľudnené a nie všetci sú tolerantní k turistom. A ešte jedno malé odporúčanie. Na vrchole takmer vždy poriadne fúka, takže sa treba dôkladne zababušiť, aby vás neprefúklo. Z Veľkej lúky (1 475 m. n. m.) sa popri dvoch vysielačoch môžete dostať až na najveternejší vrch Lučanskej Malej Fatry a tým je Veterné (1 441 m. n. m.) . Nie nadarmo sa tak volá.

Slovkom na záver o túre na Martinské hole
Ja osobne túru na Martinské hole odporúčam každému. Či ste lepší alebo horší turista, tak ju zvládnete. Prinajhoršom sa nedostanete až na vrchol Veľkej lúky (čo by bola škoda), ale určite sa dostane aspoň na Chatu na Martinských holiach, kde sa môžete občerstviť a dať si dobrú kapustnicu alebo cesnačku. Celá túra sa d8 zvládnuť za 3 – 6 hodín. Áno, je veľký rozdiel, či sa ženiete alebo máte čas a chcete si aj trošku odpočinúť na chate. V zime má táto túra neuveriteľné čaro. Zbožňujem ten pocit, keď mierne mrzne a je krásne slnečné počasie. Vtedy sa vám naskytnú neuveriteľné výhľady z vrcholu Martinských holí. Verím, že sa vám tento článok páčil a našli ste aspoň malú inšpiráciu, aby ste vyrazili na Martinské hole. Pripravujeme ďalšie články, v ktorých sa dozviete o iných možnostiach, ako sa na Martinské hole dostať, či už Ferratou HZS, byciklom alebo z Minčola.

Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok

Tlstá – jedno z najkrajších miest, čo v Turci máme
Osobne sa v poslednej dobe (teda už pomerne dlho) snažím vyhýbať často navštevovaným kopcom u nás v Turci. Sú to predovšetkým Martinské hole, Kľačianska Magura, Lysec, či dokonca Ostrá a Tlstá. Vlastne ani neviem, čo je dôvod. Asi starnem a chcem mať na túrach väčší...
Naše posledné články
Tento pretek má veľký potenciál
Už ubehol nejaký ten piatoček odkedy sme prvý krát vyskúšali takzvaný Vertikal na Martinské hole. Obľúbená trasa mnohých Turčanov, ktorí si ešte za dávnych čias lanovky na Hole testovali svoje schopnosti a šľapali hore tou najkratšou možnou cestou. Nás táto trasa...
Cyklo okruh plný atrakcií
V Turci máme množstvo krásnych cyklotrás. Najviac ľudí asi návštevu naše krásne turčianske doliny. Predovšetkým v lete je to z toho dôvodu, že sa vďaka korunám stromov dokáže skryť pred horúčavami. Navyše v každej doline nájdete aj potôčik, ktorý vás príjemne schladí....
Koruna Turca z pohľadu Rolanda Regelyho
Koruna Turca je veľkým lákadlom pre mnohých diaľkových turistov. Preverí vaše fyzické, ale aj psychické sily. Siahnete si takmer na dno svojich síl, ale ten pocit pri je prechádzaní stojí za to. Trasu dlhú viac ako 200 kilometrov, ktorá prechádza všetkými pohoriami...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať