Ako som už spomínal, túra na Martinské hole patrí k tým najvyhľadávanejším v Turci. Dostupná je v každom ročnom období. Na vrchol Martiniek sa môžete dostať rôznymi trasami. Ja som si dnes vybral trasu z Martina (konkrétne z mestskej časti Stráne). Na Stráne sa dostanete autobusom číslo 40 a 41 alebo vlastným autom (logika). Od konečnej zastávky budeme sledovať žltú značku. Na zaparkovanie môžete využiť 2 parkoviská neďaleko konečnej zastávky. Treba si dávať pozor, pretože hlavne v zimnom období sú niektoré úseky cesty zľadovatené. To isté platí aj pre parkoviská. Počas pekných dní alebo víkendov sú parkoviská preplnené a takéto dni odporúčam ísť na Martinky ráno. Na tejto túre nikdy nie ste sami. Mne osobne sa nikdy nestalo, že by som na chodníku nestretol iného turistu a to som chodil ráno, na obed aj večer a to v rôznych dňoch a za rôzneho počasia.

Od zástavky k delu

Od zastávky ideme po asfaltke popri parkovisku. Tento úsek je pomerne prudký a tiahne sa niekoľko stoviek metrov. Osobne ho nemám moc v láske a niekedy si cestu skrátim (odbočím na mostíku za zákrutou doprava a prejdem pomedzi chaty až k zvážnici). Na konci parkoviska uvidíme starú budovu lanovky. Sľubov o vybudovaní novej modernej lanovky sa už Turčania napočúvali až-až. Pohľad na zničenú budovu je hrozný. Všetci kompetentní asi čakajú, kedy táto budova sama spadne. Do budovy sa môžete ísť pozrieť. Dvere, ktoré by vám v tom zabránili už v nej nie sú. V budove sa nenachádza nič, čo by vás ohúrilo. Rozbité fľaše, všade odpadky a ohorky, steny dočmárané grafitmi. Je to strašný pohľad.

Cez mostík zabočíme prudko doprava. Na tomto úseku si treba dávať pozor. Neďaleko sú chaty, na ktoré chodia návštevníci autami a z toho dôvodu sa tu v zime býva ľad. Treba si dať pozor, aby ste sa nešmykli a vaša túra neskončila skôr ako začala. Za chatami sa cesta mení – na zvážnicu. Po tento zvážnici sa postupne dostanete až k prvému záchytnému bodu, ktorým je pamätník SNP a na ňom osadené delo. Od parkoviska k pamätníku to trvá od 30 minút až po hodinku. Podľa toho v akej ste kondícií a koľko skratiek sa rozhodnete využiť. Celkovo si to môžete skrátiť až 6 krát. Niektoré sú strmé a v zime sa na nich šmýka. Preto zvoľte dobrú obuv alebo nasaďte mačky.

Ku chatám na Martinských holiach

Od dela sa trasa mierne zmierňuje. Ak by ste šli ďalej po serpentínach, tak sa vám táto túra pekne pretiahne. Serpentínami už idete len do mierneho stúpania a tak odporúčam využívať skratky. Sú síce trošku prudšie, ale nie je to nič hrozné a ušetríte tým dosť času. Po druhej skratke máte možnosť odbočiť k ďalšiemu pamätníku SNP. Tento sa nachádza mimo našej trasy a tak sa pripravte asi na 20 minútovú zachádzku počas, ktorej budete mierne klesať. Naspäť sa musíte vrátiť po rovnakej ceste.

TIP – Ako sa dostať k druhému pamätníku SNP, ktorý je venovaný francúzskym partizánom

Od serpentíny k pamätníku je to približne 10 minút. V zime je dosť problém sa k tomuto pamätníku dostať, pretože cesta nie je vôbec prešľiapaná, a tak sa treba brodiť v snehu (teda podľa toho koľko napadá). Počas tejto zachádzky sa vám vďaka „lykožrútovi“ naskytnú krásne výhľady na Vrútky, Martin a na Krivánsku časť Malej Fatry. Pamätník je schovaný v krásnom lesíku. Veľmi tiché prostredie, ktoré je zľahka narúšané vetríkom. Nachádzajú sa tu aj 3 – 4 lavičky, pri ktorých si môžete odpočinúť. Okrem toho sa tu nachádza informačná tabuľa, veniec a veje tu Slovenská a Francúzska vlajka.

Až na jedinú príjazdovú cestu pre autá, ktorá vedie na Martinské hole

Ak sme nešli k pamätníku francúzskych partizánov, tak nás čaká najstrmší úsek našej túry. Posledná skratka predtým, ako sa napojíme na asfaltovú cestu. Ak sa chcete tejto strmej pasáži vyhnúť môžete ísť zvážnicou. V tomto prípade sa zbytočne prejdete. Akonáhle sa napojíme na cestu z Vrútok, ktorá je jedinou možnosťou, ako sa autá môžu na Martinky dostať. Preto hlavne v zime buďte veľmi opatrní, lebo najbližších 15 minút pôjdete popri nej. V zime platí režim, že od ráno do 12:00 chodia autá smerov nahor a po 13:00 zase opačným smerom.

Kým budete kráčať popri ceste, tak sa vám naskytnú výhľady na Martin a Veľkú Fatru. Dostane sa až k mostíku, pri ktorom sa dá odbočiť doprava. Túto „skratku“ využíva väčšina turistov. Skrátite si tým poslednú časť ku chatám na Martinkách. Neďaleko sa už nachádza zjazdovka a tak môžete v diali počuť lyžiarov. Po 10 – 20 minútach sa ocitáte pri prvých chatkách a následne pri starej chate na Martinských holiach. Tu sa väčšina turistov zastaví na občerstvenie. Ja to však neodporúčam. Už sa poznám a vždy sa tam zasedím a potom sa mi nechce ísť až na vrchol k vysielaču. Čo je veľká škoda, pretože sú z neho krásne výhľady.