Autor článku - Braňo Šimko
19. marca 2021
Na tento vrchol som plánoval ísť už dlho a z nejakého nejasného dôvodu som to stále odkladal. Asi preto, že som vedel, čo nás čaká. Vedel som, že prevažná časť celej túry je prechádzka lesom bez nejakých výhľadov. To isté platí pre samotný vrchol, ktorý je zalesnený. Nakoniec ma táto túra prekvapila. Alebo aj nie? 😀 Takmer celú túru sme šli lesom, no koniec bol krásny. Od Kopy sme prešli až ku ,,tajnému“ krížu, z ktorého sú výhľady, čo vám vyrazia dych.
Začiatok v Krpeľanoch
Začíme v Krpeľanoch. Stačí, keď trafíte ku priehrade. Tam sa nachádza aj provizórne parkovisko. Na ňom môžete nechať auto. Hneď vedľa nájdete smerovú tabuľu. Na výber máte 2 možnosti. Žltú a modrú značku. My ideme tou žltou, keďže je o 2 kilometre kratšia. Na smerovníku nájdete čas 2:30. Prechádzame po ceste. Po pravej strane je veľký pozemok a na ňom množstvo starších karavanov. Úvod túry nie je ničím zvláštny. Ideme po zvážnici a z oboch strán máme prudšie svahy, cez ktoré veľa slnka neprejde. Približne po 2 kilometroch sa dostaneme ku prvému peknému miestu. Je to malé posedenie s altánkom, ohniskom a prameňom. Za toto pekné miesto môžeme poďakovať KTS Krpeľany. Smerujeme po zvážnici do pravej strany cez prudkú zákrutu.
Cez Kaliská a Čachovú
Opäť ideme po zvážnici. Len na niektorých miestach sa nám otvára aspoň nejaký výhľad smerom na Lúčanskú Malú Fatru. Ak pôjdete na jar alebo v lete, neuvidíte úplne nič len les. Už teraz to na mňa pôsobí ako poriadne medveďovo. Po ďalších asi 20 minútach prichádzame na Kaliská (700 m.n.m.). Tu sa nachádza malá chatka – predpokladám, že urbár. Pri nej nájdete balíky slamy pre zvieratá. Aj v snehu tu nachádzame dosť bobkov a stôp. Keďže sú s nami aj 2 psy, tak rýchlo ideme ďalej. Minimálne 1 je veľký bobkový labužník. Opäť zvážnica a po ďalších 15 minútach sme na Čachovej. Tu už schádzame zo zvážnice a mierime do lesa.
Po medveďej stope až takmer hore
Len pár metrov od Čachovej začala divočina. Najprv sa z pravého brehu okolo nás vyrútili 3 jelene. Ostali sme v šoku, lebo sme si ich vôbec nevšimli. Horšie bolo, že môj trhač sa za nimi rozbehol a miestami som mal pocit, že budeme mať o jedného člena výpravy menej. Našťastie sa zastavil a čakal nás niekoľko desiatok metrov ďalej. Asi po 20 metroch si v snehu všímame akési iné stopy. Trošku väčšie a hneď vieme, čo je tu s nami. Medvedík. Tie jeho stopy nás sprevádzali približne 1 kilometer. Namiesto toho, aby sa šiel s nami pozrieť až hore na Kopu, to zobral po jednej zvážnici smerom na Krivánsku Malú Fatru. Musíme povedať, že tu je terén pomerne strmý a je to rozdiel oproti úvodu, kde idete po zvážnici.
Vrchol Kopy
Drvivú väčšinu cesty ideme do prudšieho kopca. Len sem tam sa táto trasa zmierni. Stále mám akýsi divný pocit a obzerám sa kade-tade po lese. Len tak náhodou. Asi hodinku a pol nám to trvalo na poriadny výhľad. Prišli sme na peknú lúku a máme výhľad na Veľkú Fatru. Kľak, Ploská, Nolčovská Magura,… Na tomto mieste sa nachádza aj pekný prameň a pri ňom nájdete aj kábel, ktorý vedie po zemi. Nevie náhodou niekto na čo sa používa? 🙂 Odtiaľto prechádzame okolo rôznych skál a stromov. Rôzne tvary, rôzne veľkosti a zrazu z ničoho nič sme na vrchole. Ako ho zhodnotiť. Asi tak nijako. Vrchol sa nachádza jednoducho v lese a nie je vidno nič. Sme vo výške 1167 metrov. Vrchol kopy je na ľavej strany a je vo výške 1187m.n.m. Ale ku nemu nejdeme, lebo je to zbytočné. Naopak zamierime doprava po červenej značke smerom na Ľubochňu. Prečo? Čítajte ďalej.
Nečakané miesto až na konci
Asi 10 minút a sme v cieli. Prichádzame ku krásnemu krížu a ten výhľad, to je čerešnička na torte. Toto je to miesto, prečo sa na Kopu oplatilo ísť. Výhľad na Šíp, Choč, Osnicu, Rozsutec, Stoh a Chleb. Krásne miesto, ktoré by ste v takomto lese nečakali. Tu už to otáčame naspäť po rovnakej trase. Opäť ten zvláštny pocit, keď prichádzame ku medvedím stopám. A ani sme sa nenazdali a sme pri späť pri aute.
Slovíčkom na záver o Kope – 1167 m.n.m.
Väčšinou, keď zdolám nejaký kopec a píšem o ňom takýto článok, na konci si sám položím otázku: ,,Šiel by som tu ešte raz?“ Poviem vám pravdu, ak by sa na konci nenachádzal kríž a ten výhľad na okolitú krajinu, tak by som asi povedal nie. No ten výhľad zmenil všetko. Je tam krásne. Túra meria 14 kilometrov a zdoláte prevýšenie okolo 800 metrov. Túra to nie je až tak náročná. Ale nemyslite si, že sa tam dostanete zadarmo. Určite sa spotíte, predovšetkým na tých prudších úsekoch, ktoré nemajú konca kraja. Nám túra trvala 2 hodiny hore a 2 hodiny dole. Až ku krížu. Okorenené sme to mali o stretnutie s divokou zverou. 3 krásne veľké jelene a predovšetkým medvedie stopy nám celú túru okorenili. Má to svoje čaro. Nezabudnite sa inšpirovať aj ďalšími túrami. Hneď kúsok máte napríklad Nolčovskú Maguru alebo Chleb.
Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok
Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec
Za posledných päť rokov som si dal jedinečný cieľ – prejsť celý náš región Turiec. Toto nádherné územie som chcel spoznať do posledného detailu, a tak som sa vydal na cestu, ktorá ma zaviedla do každej dediny, doliny, na každý vrchol a po všetkých turistických chodníkoch, ktoré tu máme. Navštívil som známe miesta, ako aj skryté kúty, ktoré zvyknú ostať mimo turistických máp. Táto cesta bola viac než len výletmi do prírody; bolo to dobrodružstvo, ktoré mi ukázalo, aké je Turiec nádherné a nevyčerpateľné miesto, kde sa za každým rohom skrýva nový príbeh a krása.
Naše posledné články
Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?
Túru na Sučiansky hrad som mal v pláne už pomerne dlhú dobu. Chcel som si zmapovať aj posledný hrad, ktorý u nás v Turci máme. Po Blatnickom, Sklabinskom a Znievskom hrade mi totižto do zbierky chýbal už len ten Sučiansky. Pravdu povedať neviem, či ho vôbec hradom...
Podarilo sa – vydávame kalendár a veci pod značkou Turčianskej záhradky
Ako sa náš projekt rozširoval vznikol nápad vytvoriť si vlastné veci, ktoré by náš projekt reprezentovali. A tak sa Veronika pustila do prípravy našeho loga pre stránku Turčianskej záhradky a rozhodli sme sa pripraviť pre našich fanúšikov šiltovky, tričká, mikiny a...
Podarilo sa – Turčianske lekárničky
V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať
