Koruna Turca z pohľadu Rolanda Regelyho
Turčianska záhradka - Kam v Turci - branosimko

Autor článku - Braňo Šimko

16. mája 2023

Koruna Turca je veľkým lákadlom pre mnohých diaľkových turistov. Preverí vaše fyzické, ale aj psychické sily. Siahnete si takmer na dno svojich síl, ale ten pocit pri je prechádzaní stojí za to. Trasu dlhú viac ako 200 kilometrov, ktorá prechádza všetkými pohoriami Turca zvládol aj ROLAND REGELY (INSTAGRAM ) a s nami sa podelil o jeho zážitky. 🙂

Koruna Turca

Deň č.1 : Fačkovské sedlo – chata Javorina

Zlá predpoveď počasia, smrteľná choroba soplíček a mierne obavy, či to vlastne dáme. To nie je upútavka na najnovší thriller z Netflixu. To je život posledných dní a tak som sa v tomto krásnom nastavení rozhodol pre ďalšiu turistickú lahôdku. S chlapcami ideme zdolať jednu z najťažších hrebeňoviek na Slovensku.

Koruna Turca je (zatiaľ) neoficiálna turistická cesta, ktorá vedie cez 5 pohorí. Lúčanska Malá Fatra, Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Žiarske pohorie. Ja som si vymyslel, že to prejdeme za 6 dní. Super, že? V preklade to tiež znamená, že denne spravíme prevýšenie 2000 metrov, prejdeme v priemere 30 kilometrov cez divočinu, vysoké kopce a teda, ľahké to nebude.

Farba turistickej značky je červená, čo mi – ako si su už určite všimol – trochu vyhovuje. Zloženie našej partie je silné, aj keď Mirkovi to tento rok nevyšlo. Má z nás všetkých najhoršiu chorobu a tak nám (tento blázonko) “len” priniesol na štart proviant ako sa patrí. Štartujeme vo štvorici, tentokrát nie po opici.

Vieš inak o tom, že na Slovensku máme dve Homôlky? Ani my sme to nevedeli. Hádaš dobre, vybrali sme sa na tú nesprávnu. Takže sme chudáka Mira nechali čakať na parkovisku vo Fačkovskom sedle hodinu. Takže áno, začína to super, lebo aj my začíname neskôr.

Je inak sranda, že je jedno, či ideš na štyri dni alebo na mesiac, batoh si zbalíš rovnako a tak je to aj s jeho váhou. Dokonca tentokrát batoh váži omnoho viac ako na esenpéčke. Máme viac jedla a vody, lebo toto je divočina, kde si piuko s kofolkou len tak nekúpiš. Takže váha: 15 kíl. To nechceš, lebo už šlapeme na Kľak a ja si hovorím, že to bude bolieť. Veru, už som zabudol, aké je to ťažké.

Napriek výstrahám SHMÚ je počasie krásne. Výstrahy manželiek proti tomu, aby sa nám nič nestalo však už berieme vážnejšie. Hneď za Kľakom nás potešila prvá medvedia stopa, čoskoro sa pridali ďalšie. My sme mu opäť vbehli do obývačky. Konečne. Dobrodružstvo môže začať!

29.33km, ⬆️1923m ⬇️1326m

KEĎ TO NEJDE PODĽA PLÁNU, NEVZDÁVAJ TO

Deň č.2: chata Javorina – chata pod Suchým

Prvý deň nám ukázal, že mať plán je super, kým ho spĺňaš. Naše tempo malo byť vražedné a naše nohy nesmrteľné. Všetko je inak. Síce sme pomalí, ale aspoň máme dlhé prestávky. A tie stúpania. Toto je nonstop hore-dole, prestal som už počítať, že koľkokrát.

Stále pozerám na hodinky, že či stiháme. Jasné, že nie. Už sa objavili aj náznaky prvých otlakov, tak sme to Brčkovi zalepili. Vôňa voltarenu a kontrola “podvozku” sú predsa rituálom všetkých dlhších turistík.

Ozaj. Lúčanská Malá Fatra má všetko, okrem turistov. Ale možno je to fakt tým, že ideme začiatkom mája. Kam sa pozrieš, rastie medvedí cesnak, všade je BLATO a na jar mi to tu dosť pripomína Malé Karpaty. Škoda len tých chlapíkov na krosových motorkách. To im to fakt nie je blbé?

Hovoril som, že Kozí chrbát v N. Tatrách je vertikála? Skús Hnilickú Kýčeru vo Fatre. Na chatu Javorinu sme dorazili večer, v zlatej hodinke. Ja som si ju užil len trochu, pravá noha sa mi prepadla cez sneh do ľadovej vody. Au.

Prišiel aj kamoš z Martina, ktorému som zabudol podpísať knihu. Tak ju doniesol a pribalil aj čosi tekuté. Díky moc @sudo.v_ , ani nevieš ako nás to vzpružilo!

Korunu Turca? To nedáte chlapci, smeje sa chatár Milan. Jeho slová si pripomínam vo chvíli, kedy sa na druhý deň predierame snehom cez kosodrevinu. Naše tempo je opäť vražedné, našim revírom sú popadané stromy. Tie nás prenasledujú až po Minčol. Odtiaľ je to už paráda. Parádny je aj burger na Strečne, fakt odporúčam v bufete na parkovisku. 10 z 10.

Inak, už si sa viezol na kompe v daždi? My už áno a je to super! Rovnako ako Domašínsky meander. Tisíckrát som tadiaľ išiel autom a nevšimol si, ako to vyzerá. Hotový Horseshoe Band. Odporúčam!

Príchod na chatu pod Suchým o štvrtej poobede znamená len jedno. Dnes už nikam nejdeme. Plán bol chata pod Chlebom. To sa nekoná. Je to ďaleko a zajtra nás čaká masaker. Cítim sklamanie, ale len do chvíle, kedy sa spustí dážď a my si v teple dávame čapované dobroty. Zatiaľ nič nejde podľa plánu, no tvárime sa, že nás to netrápi.

19.94km ⬆️ 1008m ⬇️ 1344m

MEDVEDE, SNEH A ČO SA TO STALO S CHATOU POD CHLEBOM

Deň č.3: Chata pod Suchým – Koliba Príslop

Štuple do uší a melatonín, to je kombo, ktoré ti zaručí spánok aj v turistickej ubytovni, kde spí ďalších dvadsať ľudí. Ver mi, fakt to funguje. Škoda, že som sa to naučil až teraz.

Chata pod Suchým je krásne miesto. Som rád, že sme zostali na noc. Na raňajky je škvarelina so slaninou, ale aj krásny výšľap na Suchý. Chalani hovoria, že nič ťažšie ešte nešli. No musíme si zvykať, Koruna nás nebude šetriť.

Dnes nás netrápi dážď, ale sneh a hmla. Pod Malým Kriváňom objavuje Gučo ďalšie prekvapenie, medvedie mláďa. To sa po troch sekundách stráca v kosodrevine a jeho mamina našťastie neprichádza. Radšej pálime ďalej.

Ja som nechtiac zdrhol až na Veľký Kriváň. Tam stretávam asi 70-ročnú pani, ktorá vraj videla moje video k SNP a fandí mi. To je aké milé! ❤️

Výhľady nemáme, no mne sa to tu páči aj tak. Hmla proste patrí do hôr. Nesúhlasia so mnou partičky českých turistov a skupinky dôchodcov, ktorých stretávam. Nevadí, lanovka predsa chodí aj dole. Vitaj v najkomerčnejšej časti Malej Fatry!

Keď sme pri tej komercii, musím spomenúť aj Chatu pod Chlebom. Po rekonštrukcii vyzerá fajn, no nejak sa z nej vytratilo to čaro hôr a atmosféra. Vonku desiatky stolov, hodinové rady na jedlo a ja sa cítim ako v Auparku.

Klinec k všetkému je párik pripomínajúci Geissenovcov. Obchádzajú nás a božemojkujú, keď vidia ako sme si neďaleko chaty rozvešali oblečenie a navarili vlastné jedlo. Čo ti poviem, hrozne nás to pobavilo.

Gučo sa už baví menej. Zo soplíčka je choroba monštróznych rozmerov a tak – aj keď veľmi nerád – musí opustiť našu vlčiu svorku. Sme smutní, ale čo sa dá robiť. Štrngáme posledné piuko v šútovskej krčme, kde si chlapec vybavil odvoz. My tieto služby využívame tiež. Potrebujeme sa dostať cez frekventovanú cestu a rieku oproti, do Veľkej Fatry.

To sa nám darí a po pár hodinách sme došľapali k nádhernej dreveničke Príslop. Tam už si opekajú klobásku dvaja Ostraváci. Vyzerajú, že sa z nás tešia a to aj napriek tomu, že sme im práve pokazili romantiku. No nič, najesť, umyť a spať. Dnes v noci bude okolo nuly a my sa nevieme dočkať, čo to s nami spraví do rána.

25.33km ⬆️ 1391m ⬇️ 1676m

MALÉ VECI, KTORÉ UROBIA VEĽKÝ DOJEM

Deň č.4: Sedlo Príslop – Kráľova studňa

Už si niekedy pil čerstvé espresso alebo horúcu čokoládu v lese? Skús ísť niekedy s týmito chlapcami na turistiku. Darmo som im hovoril, nech si berú len to najnutnejšie. Oni v prvom rade myslia na kamošov. Možno je to na smiech, ale tieto maličkosti vedia pomôcť v ťažkej chvíli. Nám sa jedna práve črtá.

Máme časový sklz a keď dnes nesplníme plán, môžeme to zabaliť. Vstávať s týmto pocitom nie je nič moc. Navyše, teploty vonku výrazne klesli. Spacáky to síce zvládli, no aj tak, dvaja z trojčlennej posádky majú čoraz horšie zdravotné problémy. Brkovi sa zhoršuje nádcha aj kašeľ a pribudli mu obrovské otlaky. Aďo ochorel a nevidí to optimisticky.

Ráno začíname už tradične ťažkým výšľapom, tentokrát na Kľak. Pozorný čitateľ vie, že ten sme už zdolali, no dnes nás čaká ten druhý, veľkofatranský. Povedal by som, že rovnako výživný. Stromy sú síce pokryté snehom, no tráva je už zelená. Na vrchole kopca je síce viditeľnosť päť metrov, no naše tempo je konečne vražedné. Dnes zdolávame jeden kopec za druhým a neobzeráme sa.

Od Kľaku po Malý Lysec je to riadne medvedíkovo. Búchame palicami ako o život a prajeme si byť na chate pod Borišovom. Situácia sa však po chvíli totálne otáča. Vychádza slnko, zhadzujeme páperky, obliekame kraťasy a od radosti nevieme čo so sebou. Presne takto sme si to dnes predstavovali. Chatu pod Borišovom už v predstihu vyhlasujem za najsympatickejšiu vo Veľkej Fatre a jej interiér a personál mi to len potvrdzujú. A tá šošovicová polievka, tá píše! Alebo to bola skôr tá zázvorovica?

Najkrajší moment prichádza vo chvíli, kedy prekonávame stovky metrov na vrchol Ploskej, odkiaľ sa vynárajú zatiaľ najlepšie výhľady. Intuitívne nasadzujeme slúchadlá, púšťame obľúbené hudby a každý rozhadzuje rukami a poskakuje – no čistá džemovačka, ako na spontánnej párty o štvrtej ráno v Channels.

Míňame Ostredok a vieme, že vyššie už na Korune Turca nebudeme. Do toho zapadá slnko a tu sú slová zbytočné. Magický pocit. Deň uzatvárame prechádzkou cez Krížnu až na hotel Kráľova studňa a vieme, že sa blížime do finálnej etapy. Škoda len, že zajtra nastane zvrat, s ktorým nikto nerátal.

TRAJA ODIŠLI, JEDEN ZA VŠETKÝCH

Našu túru sme plánovali niekoľko týždňov. Riešili sme počasie, terén, vybavenie, všetko. Chalani sa na celú Korunu Turca svedomite pripravovali a zobrali to celé vážne. Niekedy mám pocit, že vážnejšie ako ja. Síce zobrali aj veci, ktoré nemuseli, lebo sa asi radi trápia, ale kým neskúsiš, nevieš! Brčko si zobral nožík jak Bear Grylls, Gučo zase sprej na medvede, či jeho špecialitu – nové okuliare – aby ich mohol stratiť. Neboj, tentokrát sa našli! Aďo myslel na všetky detaily a čo sme potrebovali, to vytiahol z batohu. Expedičný kráľ.

Chcel som tým povedať, že chalani do toho dali všetko. Čas, peniaze, svoju silu, vytrvalosť a minimálne dvaja z nich išli cez veľkú bolesť. Niekedy však ani to nestačí. Táto túra naozaj nie je jednoduchá a dať to na jeden záťah – chce to dôkladnú prípravu, kúsok šťastia (lebo počasie v máji je lotéria), chce to pevnú vôlu (lebo kríza je často) a hlavne to chce zdravý úsudok. Ten chalani našťastie majú a tak sa po zobudení na hoteli Kráľova studňa rozhodli svoju púť po Gučkovi ukončiť aj ďalší dvaja z našej partičky. Zdravie je fakt len jedno a treba si ho vážiť.

Je mi to hrozne ľúto, lebo keď je dobrá partia, všetko ide minimálne 100-krát lepšie. Podporujeme sa, varíme si, kecáme, hovoríme si svoje problémy a väčšinu času sa rehoceme a máme priblbé poznámky. Toto všetko končí.

Do ciela zostáva 83 kilometrov a na dokončenie mám 2 dni. Mám však výhodu, že od vrchola Krížnej už idem po starej známej kamoške – Ceste hrdinov SNP. Tú už poznám odpredu aj odzadu. Takže môžem zrýchliť!

Táto etapa už nie je tak krásna na výhľady, vedie hlavne cez les a už aj prevýšenia nie sú taká katastrofa. Dokonca aj ten batoh je prázdnejší. Len je to také čudné, smutné, mali sme tu byť spolu.

To, že idem po esenpéčke vidno od prvého momentu. Po pár kilometroch stretávam mladých chalanov, čo si to šliapu od Donovalov. Starú partičku to síce nevynahradí, ale aspoň nie som sám.

Večernú náladu mi spraví pánko z Kremnických baní, ktorí ma ubytuje u seba v apartmáne a vybaví zľavu na pizzu. Nové posily vraj so mnou potiahnu až do Fačkovského sedla – teda do ciela. Zostáva 53km. Dáme to? 😉

NAJŤAŽŠÍCH 200 KILOMETROV, AKÉ U NÁS MÔŽEŠ ZAŽIŤ

Hovorí sa, že zdolať Korunu Turca bolí len prvých sedem dní. Takže, keď ju prejdeš za šesť, vyhrávaš jeden deň voľna. Ale aby som stále len nevyplákaval, musím povedať, že toto bola najkrajšia hrebeňovka, akú som kedy išiel. Je to ako keby si pozbieral najkrajšie a najťažšie kopce na Slovensku a poukladal ich do kruhu. Poriadne zubatého kruhu. Nádhera. Ten názov Koruna Turca sedí a tá túra naozaj stojí za tú drinu.

Na druhej strane musím povedať, že ak to chceš prejsť na jeden záťah, je to z veľkej časti založené na šťastí. My sme ho mali. Nie je bežné, aby si mal začiatkom mája také priaznivé počasie. Podľa prvej predpovede malo pršať minimálne štyri dni, nakoniec nám pršalo jedno poobedie. Stále tomu nemôžem uveriť.

A čo tých 53 kilometrov do ciela, ktoré som si chtiac-nechtiac pošetril na posledný deň? Ako mi povedal Kvakár, toto sa už patrí dokončiť. A tak som vstal 4:30, poslednýkrát si zašnúroval boty a vyrazil. Do nôh som si nastavil tempomat na 5km/h, čo je čas, v ktorom som ochotný a schopný prejsť aj niekoľko maratónov za týždeň. To však našťastie nemusím, zabojovať stačilo už len dnes.

Inak, ísť cez pohorie Žiar počas medvedej ruje, to nie je sranda. Mal som nonstop oči na stopkách. Palice búchali, nohy kmitali a pri každom zašuchotaní v kríkoch som sa zapotil. Nahodil som tiež slušné tempo, pre ktoré moji dočasní parťáci SNP-čkari nemali pochopenie, a tak som im zdrhol už po pár kilometroch. Čo už. Niekedy ľudia nerozumejú tvojim cielom. Vtedy musíš zatnúť zuby a zabojovať alebo jednoducho vycúvať.

A čo som urobil? Okolo 18-ej som dokráčal na miesto, kde sme pred pár dňami začínali, teda do ciela. Tá radosť vo vzduchu na Fačkovskom sedle by sa dala krájať. Normálne by som si aj halušky z Čičmian dal. V cieli na mňa čakalo piuko, hŕsť banánov, diskokexe a kamarát Gučko. Som dojatý, unavený, šťastný. A môžem slobodne povedať, že raz stačilo. Horám zdar, priatelia ❤️😄👋🏻

Tím Turčianskej záhradky - Braňo a Veronika

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.

Posledný článok

Naše posledné články

Podarilo sa – Turčianske lekárničky

Podarilo sa – Turčianske lekárničky

V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...

Veľkofatranský Kľak je skutočná divočina v priamom prenose

Veľkofatranský Kľak je skutočná divočina v priamom prenose

Keď sa povie ideme na Kľak, tak väčšinu ľudí okamžite napadne ikonický vrchol v Malej Fatre, na ktorého vrchole nájdete krásny dvojkríž. Je pravda, že tento Malofatranský Kľak je omnoho známejší a navštevovanejší ako druhý Kľak, ktorý sa v Turci nachádza. Tento krát...

15 zaujímavých faktov o Turci

15 zaujímavých faktov o Turci

Vitajte v našom regióne, mieste plnom skrytých pokladov a zabudnutých príbehov. Dnes vás vezmeme na cestu, ktorú ste ešte nezažili. Objavíme spolu 15 zaujímavých miest, o ktorých málokto vie. Miesta, ktoré dýchajú históriou, prírodnou krásou a jedinečnou atmosférou....

Chceš od nás dostávať novinky?

Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach

Turčianska záhradka - západ slnka na Chlebe

Chceš sa dozvedieť o našich nových článkoch?

Prihláste sa na odber tipov a článkov o Turčianskej záhradke a ako bonus dostanete náš pripravovaný e-book o tom, ktoré miesta sa oplatí v Turci vidieť.

Úspešne si sa prihlásil na odber našich noviniek. Ďakujem krásne