Milí priatelia a ctení turčianski rodáci, prostredníctvom tejto rubriky sa Vám pokúsim priblížiť a recenzovať publikácie, ktoré sa úplne alebo aspoň čiastočne venujú nášmu milovanému Turcu. V každom článku v tejto rubrike načrtnem konkrétnu knihu všeobecnejším pohľadom, upozorním Vás na klady a zápory danej publikácie (samozrejme, skoncipované podľa môjho názoru), zverejním Obsah každej z nich a pokiaľ budem vedieť, napíšem, kde ju viete zohnať. Dúfam, že Vám táto rubrika bude nápomocná v budovaní knižnice, ktorú by mal mať každý správny a hrdý Turčan! 🙂

Akou inou knihou by sme mali začať, keď nie Miestopisnými dejinami Turca? Je to kniha, ktorú nám závidí vlastivedná literatúra nejedného slovenského regiónu a ako zvyknem hovoriť ja, je to kniha, ktorú neradno požičiavať ani tomu najlepšiemu priateľovi! 🙂 Autorom tohto výnimočného diela je zaslúžilý turčiansky historik, gymnaziálny profesor a múzejník Ján Štefan Šikura (1898 – 1945). Na tomto mieste je vhodné upozorniť na zavádzajúcu informáciu z Wikipédie, ktorú už stihli nekriticky prevziať niektoré publikácie – Šikura nepísal viaceré obecné kroniky! Domnievam sa, že táto mylná domnienka vznikla z toho, že viacerí turčianski kronikári prepísali informácie o svojich obciach z Miestopisných dejín Turca do obecných kroník, pričom Šikurovo dielo riadne odcitovali. To však bolo rozhodnutie kronikárov, ktoré poukazuje na popularitu tejto Šikurovej knihy a prepis jeho diela, nie priamo jeho dielo.

166-stranová kniha prináša zjednocujúce informácie o starších dejinách Turca (13. – 18. storočie, s presahmi do 19. storočia). Jej výnimočnosť spočíva v tom, že je výsledkom niekoľkoročných výskumov autora v župnom archíve, zemianskych archívoch, archíve SNM vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a ďalších archívoch, pričom treba poukázať na to, že časť ním spracovaných historických materiálov už neexistuje, a to napr. dôsledkom toho, že na konci druhej svetovej vojny ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu Sklabinský hrad, v ktorom bola uchovávaná časť župného archívu.

Čo sa týka obsahu, pre čitateľa – a snáď najmä pre Turčanov – je zaujímavá tým, že sa v samostatných kapitolách prehľadne venuje jednotlivým turčianskym obciam. Po historickej stránke treba oceniť, že nezvolil fádne a zovšeobecňujúce abecedné poradie kapitol, ale obsah koncipoval podľa toho, do akého panstva tie-ktoré obce patrili : Révayovské panstvo, Kremnické panstvo, Majetok prepozitúry v Podznieve – Dŕžavie, Pravnianske právo, Majetky rodiny Nyárych, Kuriálne osady, Portálske obce a v stručnosti aj Zaniknuté osady. Na konci knihy čitateľa určite potešia tri prehľadné mapové prílohy : Majetkové pomery v Turci od XVI. do XVIII. storočia, Turčianske osady s letopočtom prvého výskytu a Turiec (mapa zaniknutých sídiel a zaniknutých názvov existujúcich sídiel).

Ak sa zaujímate o dejiny nášho regiónu, mali by ste začať touto knihou. Škoda len, že Šikura nemohol pokračovať v dokumentovaní turčianskej histórie – zomrel len niekoľko mesiacov po vydaní tejto knihy. Smrť to bola predčasná – údajne následkom mučenia gestapom, keďže sa predtým zapojil do SNP – zomrel v martinskej nemocnici 31. marca 1945, teda len o pár dní sa nedožil oslobodenia Martina. Je to veľmi zaujímavá osobnosť, na ktorú si spomenieme v samostatnom článku.

Máte o knihu záujem? Ak Vám nestačí si ju ísť požičať do knižnice, musíte mať veľmi veľké šťastie v antikvariátoch. Je to doslova zberateľská lahôdka, nielen pre priaznivcov turčianskej regionálnej literatúry. Keď sa niekde Miestopisné dejiny Turca objavia, veľmi rýchlo sa nájde záujemca o ich kúpu, a to napriek obvykle vysokej predajnej cene (rádovo niekoľko desiatok EUR, od 35 – 50 EUR vyššie).

Preto snáď poteším nejedného nadšeného čitateľa informáciou, že sa pripravuje reedícia (opätovné vydanie v autentickom znení) tohto prínosného diela! Na záver už len citačný odkaz :

ŠIKURA, Ján Štefan : Miestopisné dejiny Turca. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1944. Edícia Vlastivedná knižnica – 1. zväzok. 166 strán