Spodný úsek – po členky v blate

Trasa viedla prevažne lesom, kde sa striedali úseky mierneho stúpania s strmšími pasážami. Teda, ak tento vrch poznáte, tak viete, že tých mierných stúpaní je tam skutočne málo. Blato bolo miestami také hlboké, že sme sa ním doslova brodili. Každý krok bolo treba dobre zvážiť, aby sme neskončili na zemi. Namiesto bielej zimnej krajiny nás sprevádzali hnedé odtiene pôdy, mokré lístie a ťažký vzduch nasiaknutý vlhkosťou. Napriek tomu mala túra svoje čaro – les bol tichý, bez davov ľudí, a príroda pôsobila surovo a autenticky.

Blato vystriedali výhľady

Postupne sme sa dostávali vyššie a únava sa začala ozývať. Blato lepilo topánky k zemi a každý kilometer bol o niečo náročnejší. No s pribúdajúcou výškou sa medzi stromami začali objavovať výhľady do okolia, ktoré nám dodávali novú energiu. Krátke prestávky sme využívali na oddych a vychutnávanie si pokoja, ktorý by sme v meste hľadali len márne.

Po dosiahnutí vrcholu Nolčovskej Magury sme si uvedomili, že námaha stála za to. Aj keď výhľady neboli rozsiahle, pocit z dosiahnutia cieľa bol o to silnejší. Vrchol ponúkal ticho, spokojnosť a vedomie, že sme prekonali nielen prevýšenie, ale aj nečakané podmienky.

Hore iný svet plný krásnych výhľadov

Užili sme si krásne výhľady a v hmle zahalenú Turčiansku záhradku. Posledné dni inverziám skutočne priali. Zostup bol opatrný, pretože blato dalo zabrať aj cestou späť. Napriek špinavým nohaviciam a topánkam sme sa vracali s úsmevom. Výstup na Nolčovskú Maguru nám pripomenul, že turistika nie je len o ideálnom počasí, ale najmä o zážitkoch, ktoré vznikajú práve vtedy, keď veci nejdú podľa plánu.

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.