
Autor článku - Braňo Šimko
13. septembra 2021

Začiatok v Šútove



Pokračujeme na Mojžišove pramene

Chleb v zajatí tmy




Vrchol Malého Fatranského Kriváňa
Keď máš problém aj Malý Fatranský Kriváň nájsť. Kilometre ubúdali, no hmla stále ostávala. Už som bol skeptický, aby sme sa v nej nemotali celý hrebeň Krivánskej Fatry. Na Malom Krivani sme stretli prvého turistu. Mladý chalan, ktorý šiel sám z Fačkova a chcel íst až na Rozsutec. Bohužiaľ počasie mu neprialo rovnako ako nám. Nakoniec sa rozhodol ísť dole do Sučianskej doliny. My sme ho trošku odhovárali, aby tade sám nešiel, keďže tam odchytávali v tej dobe medvedicu. Nakoniec nás poslúchol a prešiel až na Chleb. Veľká odvaha takýchto turistov samotárov, ktorí sa neboja prejsť rôznymi krkahájmi nášho Turca. Okrem neho sme už na hrebeni stretli len jednu českú turistku. Hmla ostávala, vietor tiež a my sme pokračovali ďalej smerom na Suchý.

A zrazu úplne iný svet
Keď sme schádzali z Malého Kriváňa konečne sa na nás usmialo šťastie a hmla sa začala rozplývať. Vtedy príroda skutočne čarovala. Prekrásne momenty. Zaujímavé bolo aj to, že takmer úplne ustal vietor. Dodávalo nám to nádej, že aspoň kúsok krásnej Krivánskej hrebeňovky uvidíme. Za Stratencom sa hmla už takmer úplne vytratila. Jediné 2 vrcholy, na ktorých sa držala bol Malý a Veľký Kriváň.

Biele skaly sa nám vynorili z hmly. Miesto, ktoré mi skôr pripomína Alpy a nie Fatru. Aj takúto krásu sme mali po ceste. Tu sme sa rozhodovali, či zbehneme dole na Chatu pod Suchým po žltej a obídeme Suchý alebo pôjdeme aj cez neho. Nakoniec sme šli cez Suchý, pretože sa nám vyčasilo.

Konečne na Chate pod Suchým
Pokračovali sme cez Biele skaly na Suchý. S tým naloženým batohom sa na skalách neliezlo veľmi pohodlne. Museli sme dávať pozor, aby sme sa nepošmykli. Najhoršie na tom bolo asi to, že na skalách bolo mokro z hmly. Následne sme prešli až na Suchý. To bol jeden z míľnikov na našej trase. Celkovo sme boli na nohách asi 5 hodín. Hrebeň z Chlebu na Suchý sme stihli dať za 3 hodiny, takže sme boli aj časovo veľmi dobre. Následný zostup zo Suchého po červenej nebol vôbec príjemný. Kto tade chodíte, tak viete, aké je to strmé. O to viac som sa tešil na Chatu pod Suchým. Bola to naša prvá väčšia zastávka. Dali sme si kofolku a kapustnicu. Trošku dobili baterky a znova sme boli na nohách. Ešte nás toho v ten deň čakalo riadne. Pri chate nás čakala krásna modrá obloha. Som sa aj smial, že ľudia nám neuveria, že to je rovnaký deň ako ten, čo sme sa hmlou túlali po hrebeni. Aj takáto je príroda. Pokračujeme ďalej smerom Nezbudská Lúčka.

Prudko dole a potom zase hore na Minčol
Cestou s Chaty pod Suchým sme stihli aj zablúdiť. Trošku sme sa domotali a zistili to až na poriadne širokej zvážnici. Pekne si to tu spravili, aby sa drevo z lesov dostalo na správne miesto. Na prvej križovatke sme zabočili až moc doľava. Taká malá nepozornosť. Našťastie nás to stálo len 10 minútovú zachádzku, aby sme sa vrátili späť na značku. Ten zostup z chaty až ku Starhradu nie je ničím výnimočný. Skutočne. Neustále klesáte lesom. Jediné čo sme vnímali je to, že sa nám približovala najznámejšia cesta na Slovensku – pod Strečnom. Nakoniec sa nám z lesa aj ukázala, a tak si moju pravidelnú cestu do práce môžem pozrieť aj z hora. Skutočne je to pekný kus cesty, len keby tam nebolo toľko kolón.
Popri Starom hrade sme sa dostali až na druhú stranu Váhu. Tu sme sa zastavili v penzióne na Kofolu. Doplnili vodu a zamierili okolo Nového hradu po červenej smerom na Minčol. Toto malo byť naše druhé poriadne stúpanie, kde prekonáme takmer 1000 výškových metrov. Po hrad je cesta pekná a mierna, ale hneď za hradom odbočujete doľava do lesa a príde poriadne prudký masaker. Navyše začalo páliť slnko a nohy oťaželi. Po tých 30 kilometroch je aj vak nejaký ťažký. Nevadí. Mierime stále hore. Popri ceste si na stromoch všímame motýle. Nakoniec som zistil, že sa tu behá Strečnianska mašľa a to je jej značenie. Až po Saračníky sme stretli akurát jedného zajaca. Pred Saračníkmi 2 chalanov na motorkách, ktorí trošku srandovali o medveďoch. Nám to vtipné neprišlo.

Už len kúsok a sme na konci prvého dňa


Prvý deň sme zvládli a čo zajtra?




Branislav Šimko
Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.
Posledný článok

Tlstá – jedno z najkrajších miest, čo v Turci máme
Osobne sa v poslednej dobe (teda už pomerne dlho) snažím vyhýbať často navštevovaným kopcom u nás v Turci. Sú to predovšetkým Martinské hole, Kľačianska Magura, Lysec, či dokonca Ostrá a Tlstá. Vlastne ani neviem, čo je dôvod. Asi starnem a chcem mať na túrach väčší...
Naše posledné články
Tento pretek má veľký potenciál
Už ubehol nejaký ten piatoček odkedy sme prvý krát vyskúšali takzvaný Vertikal na Martinské hole. Obľúbená trasa mnohých Turčanov, ktorí si ešte za dávnych čias lanovky na Hole testovali svoje schopnosti a šľapali hore tou najkratšou možnou cestou. Nás táto trasa...
Cyklo okruh plný atrakcií
V Turci máme množstvo krásnych cyklotrás. Najviac ľudí asi návštevu naše krásne turčianske doliny. Predovšetkým v lete je to z toho dôvodu, že sa vďaka korunám stromov dokáže skryť pred horúčavami. Navyše v každej doline nájdete aj potôčik, ktorý vás príjemne schladí....
Koruna Turca z pohľadu Rolanda Regelyho
Koruna Turca je veľkým lákadlom pre mnohých diaľkových turistov. Preverí vaše fyzické, ale aj psychické sily. Siahnete si takmer na dno svojich síl, ale ten pocit pri je prechádzaní stojí za to. Trasu dlhú viac ako 200 kilometrov, ktorá prechádza všetkými pohoriami...
Chceš od nás dostávať novinky?
Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať