Krajšie to ani začať nemohlo

To sú rána. Na oblohe ani obláčik. Kvôli tomu sme tušili, že dnes to bude dosť náročné. Hlásili totižto poriadne teplý deň. Priama cesta pred nami a v diaľke už je vidno náš cieľ, ktorým bol Kľak. Z Veľkej lúky sme sa dostali do kosodreviny a prešli okolo tzv. Turčianskeho plesa. Miesta v kosodrevine, kde sa voda drží takmer celý rok. Ešteže je vytvorená menšia obchádzka, inak by sme sa brodili. Akonáhle sme vyšli z kosodreviny, bola to nádhera. Chodník a okolité trávy ako koberček. Presunuli sme sa na Veterné odkiaľ sme smerovali na Hornú Lúku. Tam sa nám cesta zase zmení. Vychutnali sme si tie výhľady, ticho a vychádzajúce slnko. Ak niekedy rozmýšľate kam zobrať partnerku na romantiku, toto je to správne miesto. Ja som ho prežil s Fekošom To som však netušil, čo sa stane len o niekoľko minút a nastanú prvé veľké problémy.

Mierime do vôd neprebádaných

Z Hnilickej Kýčery sme sa posunuli ďalej. Ti, ktorí poznáte kopec na Kýčeru, tak viete, že ísť dole nie je sranda. Síce sme si dávali pozor, ale aj tak sme sa ocitli pár krát na riti. Najlepšie bolo, keď sa mi Feky zasmial ako som sa vysypal a o 10 metrov už bol na riti on. Dole to šlo celkom rýchlo a za pár minút sme boli pri krásnej zvonici. Trošku sme si zacinkali. Na tomto mieste bola aj značka, že smerom do lesa je to 2 minúty ku prameňu. Nakoniec sme vodu nedoplnili. Mysleli sme si, že jej máme ešte dosť. No celkom sme sa prerátali. Bola chyba si tie 2 minútku neodbehnúť. Pokračovali sme teda smerom na Úplaz. Už žiadny les, ale krásne lúky. Po pravej strane míňame hrob nejakého partizána. Slovenská vlajka pri ňom už dostala časom poriadne zabrať. Prudký zostup a následné prudké a dlhé stúpanie a cez jednu zvážnicu sme sa ocitli na Jankovej. Tu som bol prvý krát a celkom som bol prekvapený aké je to pekné miesto. Dokonca tu bolo aj ohnisko. Takže asi nejakí ľudia z Valče tu zablúdia. A pokračujeme ďalej. Stále krásne dlhé lúky. Ono to na nich už nebola taká sranda, keďže na oblohe ani mráčik a riadne nám slnko pražilo na hlavy. Krásnymi chodníkmi sa dostávame až na Skalky. Jedno z najkrajších miest na tejto túre.

Skalky a už len kúsok ďalej

Skalky. Skutočne krásne miesto. Keď niekedy budete mať čas, tak si sem určite vyjdite z Vrícka. Kým sme prišli na Skalky, tak sme opäť prechádzali cez pole medvedieho cesnaku. A tesne pred vrcholom som mal strašne čudný pocit. To bolo asi tým, že som dosť počúval o medveďoch  v tejto lokalite. Tak som sa trošku obzeral a sem tam zacítil divný pach divočiny. Našťastie na nás nič nevyskočilo. Na vrchole sme si dali krátku pauzu a kochali sa výhľadom. V pozadí (riadne ďaleko) bolo vidieť vysielač na Martinských holiach. Od rána sme teda prešli už riadny kus. Zaujímavé je to, že pri týchto dlhých túrach vám akosi nejde jedlo dole krkom. Ja som trochu obzobal makovník a ďalej už nič nešlo. Na Skalkách sme zistili, že budeme mať asi problém s vodou. Lúky, žiadny tieň, slnko pálilo a tak sme vypili viac ako sme čakali. Okrem toho, keď sme stáli, tak sa na nás vyrojili muchy. Riadne otravné potvory. Asi sme im voňali. Našťastie Kľak už sme mali relatívne blízko. Stačilo prejsť nad Vríckom a cez Ostrú skalu. Vyzeralo to jednoducho, ale keď ste celý deň na nohách, aj táto kratšia vzdialenosť je ťažká.

Na dnes končíme kúsok za Kľakom

Zostup zo Skaliek do Vrícovského sedla dal zabrať. Neustále sme klesali a nemalo to konca kraja. To neveštilo nič dobré, lebo na tejto túre platilo, čo zídeme dole – to vyšľapeme hore . Pri sedle sme stretli prvých ľudí. Prví turisti za 8 hodín šlapania. Takýto kľud asi len tak nezažijete. Bola to partia českých turistov a na prekvapenie nemali sandále. Zo sedla sme si to zamierili na Ostrú skalu. Krásne miesto, no cesta ku nemu viedla do strmého kopca. Dalo nám to zabrať. V okolí veľa medvedieho cesnaku. ( Ako vlastne na celej túre). Inak od Skaliek sme toho s Fekym veľa nenahovorili. Už sme toho mali asi obaja dosť. Po ceste hore sme stretli jednu pani v rokoch. Úplne sama. Najprv sme ju ani nepostrehli, lebo sme čumeli obaja do zeme a ledva dvíhali nohy. No táto milá pani nám vliala do duše veľa energie. Keď sme prišli na Ostrú skalu (mimochodom na toto miesto som sa veľmi tešil), tak sa ma Feky pýtal, či ideme vyliezť aj hore. Jasná a rýchla odpoveď nie, ideme ďalej na Kľak . Následné dlhé túlanie húštinou až sme sa konečne dostali pod Kľak. Ešte pár metrov a sme hore. Na prekvapenie, na vrchole bolo len veľmi málo ľudí. Zaujímavé bolo sledovať rôzne reakcie ľudí. Väčšina bola úplne šťastná, že sa dostali na vrchol. Ja s Fekym sme si odfotili kríž, ťapli rukami, nasadili batohy a pokračovali v ceste . 

Sumár druhého dňa

Po asi hodine sme sa dostali do Fačkovského sedla. Zastavili sme sa na obed. Cesnačka pomohla. Horšie bolo, keď sme sa chceli zdvihnúť od stola. Nohy úplne ťažké, chodidlá rezali akoby som šiel po žiletkách. Jediné, čo bolo v poriadku bola hlava. Preto sme sa rozhodli to na dnes zabaliť a oddýchnuť si. Pôvodný plán bol prejsť ešte 20 km na Vyšehrad. Týmto sa rozplynul môj sen dať Korunu Turca za 4 dni. To som bol ale optimista. Realita úplne niekde inde. Dnešný sumár. 31 kilometrov, 1500 m hore,2100 m dole. Cca 10 hodín šľapania. Hrebeň Malej Fatry sme prešli za 2 dni.

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.