Koruna Turca – deň druhý – Lúčanská Malá Fatra
Turčianska záhradka - Kam v Turci - branosimko

Autor článku - Braňo Šimko

13. septembra 2021

Deň číslo 2 nám ani nemohol začať lepšie. Budík na 4:15. Dole Martin ešte sladko spí a my sa preberáme po včerajších 40 kilometroch. Z postele sa stávalo veľmi ťažko a na wc som prešiel ako káčer. Zadok a triesla odreté. Na nohe pľuzgier a chodidlá boleli akoby som na nich mal závažie. Normálne som začal mať obavu, či pokračovať je ten správny nápad. Kuknem cez okno na chate a v jej okolí sa pasie asi 40 srniek. Neskutočný pohľad. Deň ešte poriadne nezačal. Bál som sa otvoriť okno a fotiť, aby som ich nevyrušil. Rýchlo sme sa umyli a vyšli na cestu. Akonáhle sme na chate otvorili dvere, srny sa rozutekali kade-tade. Ani foťák nestihol odfotiť poriadnu fotku. Nevadí. Smerujeme na Veľkú Lúku a otáčame sa smerom na Javorinu. Ten východ slnka je neskutočný. Vidieť až do Tatier. Môžeme mať túto krásu len pre seba? Ani maliar by  krajinu krajšie nenamaľoval. Potrebná energia do náročného dňa. 🙂
turcianska zahradka - koruna turca - martinske hole

Krajšie to ani začať nemohlo

To sú rána. Na oblohe ani obláčik. Kvôli tomu sme tušili, že dnes to bude dosť náročné. Hlásili totižto poriadne teplý deň. Priama cesta pred nami a v diaľke už je vidno náš cieľ, ktorým bol Kľak. Z Veľkej lúky sme sa dostali do kosodreviny a prešli okolo tzv. Turčianskeho plesa. Miesta v kosodrevine, kde sa voda drží takmer celý rok. Ešteže je vytvorená menšia obchádzka, inak by sme sa brodili. Akonáhle sme vyšli z kosodreviny, bola to nádhera. Chodník a okolité trávy ako koberček. Presunuli sme sa na Veterné odkiaľ sme smerovali na Hornú Lúku. Tam sa nám cesta zase zmení. Vychutnali sme si tie výhľady, ticho a vychádzajúce slnko. Ak niekedy rozmýšľate kam zobrať partnerku na romantiku, toto je to správne miesto. Ja som ho prežil s Fekošom 😄😄 To som však netušil, čo sa stane len o niekoľko minút a nastanú prvé veľké problémy.
turcianska zahradka - koruna turca - veterne

Veľké problémy na Hornej Lúke

Pri zostupe z Veterného smerom na Hornú Lúku to na mňa prišlo. Asi ma dobehlo to, že sme šli od rána na lačno a určite tomu nepridal náročný deň predtým. Ako sme schádzali dole prišli na mňa žalúdočné problémy. Musel som si odbehnúť za strom, no čo bolo horšie, keď som prestal kráčať, tak ma obaril pot a začalo sa mi zmrákať pred očami. Na chvíľku som sa postavil a predýchal. Našťastie to prešlo. Začal som znova kráčať, ale taký divný vnútorný pocit ma neopúšťal. Keď sme prišli na smerovník na Hornej Lúke ( kúsok sa nachádza aj krásna útulňa Partizán) opäť to začalo. Mierne závrate, tma a žalúdočné problémy. Prvý krát v živote som mal na túre takéto stavy. O to viac to pre mňa bolo zvláštnejšie. Prvý krát som rozmýšľal, že ideme z hrebeňa dole. Z Hornej Lúky nás totižto čakalo asi 4 hodinové túlanie lesmi až na Hnilickú Kýčeru a v týchto lesoch bez ľudí a signálu som nechcel ostať Fekymu na krku. Najhoršie som sa cítil, keď sme zastali. Kým sme kráčali, bolo to fajn. No na Hornej Luke sme si museli dať chvíľu pauzu. Najesť sa, doplniť magnézium, céčko a iné vitamíny. Feky mi dal niečo od žalúdka. Asi po 10 minútach som na tom už bol lepšie. No divný pocit, že o 6 hodine rannej mám už dosť mi naháňal strach. Aj napriek obávam sme sa rozhodli pokračovať. Bol to asi trošku risk, no nechcel som túto krásnu túru odpálkovať hneď po prvých nepríjemnostiach. Zamierili sme preto do lesov smerom na Hnilickú Kýčeru a tajne som dúfal, aby sa mi polepšilo. 🙂 Mali ste už aj vy niekedy takéto problémy? Podľa mňa telo jednoznačne povedalo dosť, no hlava aj tak chcela ísť ďalej. 🙂
turcianska zahradka - koruna turca - horna luka

Prešli sme až na Hnilickú Kýčeru

4 hodiny lesom. Asi sa to ani inak nedá opísať. Z Hornej Lúky až po Hnilickú Kýčeru je trasa jednotvárna. Raz idete mierne do kopca, aby ste následne zišli to, čo ste vyšľapali. Výhľady by sme hľadali márne. Len sem tam sa nám niečo otvorilo. Malo to však aj pozitíva. Po nadopovaní na Hornej Lúke mi už bolo lepšie. Nohy opäť idú ako majú a žalúdok nebolí. Jupí 😄😄. A tak sme šli, čo to išlo. Z lesa do lesa. Poriadne sme sa obzerali, lebo na niektorých miestach to bola riadna húština. Inokedy zase tak nepoznačený les, že sme na turistickom chodníku preskakovali padnuté stromy, konáre a kríky. Normálne čistý Sparťan Race a nemusíte za to platiť. 😄 Na jednom mieste sme aj zišli zo značky. Našťastie sme si to uvedomili skoro a nestálo nás to veľa času a síl. Čím sme boli bližšie k Hnilickej Kýčere, tým sme nachádzali viac a viac medvedieho cesnaku. Tá jeho prenikavá vôňa bola cítiť do diaľky. Osobne som nikdy nevidel toľko cesnaku na jednom mieste. Normálne pole v lese 😄. Čo bolo menej prekvapujúce je to, že sme tu našli aj medvedie stopy 🐻, takže sme mali oči a uši nachystané a riťky stiahnuté. 😄😄 Poviem pravdu, že výstup na Hnilickú Kýčeru nemám až tak rád, ale po 4 hodinách lesom bol jej vrchol ako vykúpenie. Konečne nejaký výhľad. Navyše po pol dni šlapania sa nám už aj Kľak opäť trošku priblížil ♥️
turcianska zahradka - koruna turca - hnilicka kycera

Mierime do vôd neprebádaných

Z Hnilickej Kýčery sme sa posunuli ďalej. Ti, ktorí poznáte kopec na Kýčeru, tak viete, že ísť dole nie je sranda. Síce sme si dávali pozor, ale aj tak sme sa ocitli pár krát na riti. 😄 Najlepšie bolo, keď sa mi Feky zasmial ako som sa vysypal a o 10 metrov už bol na riti on. 😄 Dole to šlo celkom rýchlo a za pár minút sme boli pri krásnej zvonici. Trošku sme si zacinkali. Na tomto mieste bola aj značka, že smerom do lesa je to 2 minúty ku prameňu. Nakoniec sme vodu nedoplnili. Mysleli sme si, že jej máme ešte dosť. No celkom sme sa prerátali. Bola chyba si tie 2 minútku neodbehnúť. Pokračovali sme teda smerom na Úplaz. Už žiadny les, ale krásne lúky. Po pravej strane míňame hrob nejakého partizána. Slovenská vlajka pri ňom už dostala časom poriadne zabrať. Prudký zostup a následné prudké a dlhé stúpanie a cez jednu zvážnicu sme sa ocitli na Jankovej. Tu som bol prvý krát a celkom som bol prekvapený aké je to pekné miesto. Dokonca tu bolo aj ohnisko. Takže asi nejakí ľudia z Valče tu zablúdia. A pokračujeme ďalej. Stále krásne dlhé lúky. Ono to na nich už nebola taká sranda, keďže na oblohe ani mráčik a riadne nám slnko pražilo na hlavy. Krásnymi chodníkmi sa dostávame až na Skalky. Jedno z najkrajších miest na tejto túre.

turcianska zahradka - koruna turca - jankova

Skalky a už len kúsok ďalej

Skalky. Skutočne krásne miesto. Keď niekedy budete mať čas, tak si sem určite vyjdite z Vrícka. Kým sme prišli na Skalky, tak sme opäť prechádzali cez pole medvedieho cesnaku. A tesne pred vrcholom som mal strašne čudný pocit. To bolo asi tým, že som dosť počúval o medveďoch 🐻🐻 v tejto lokalite. Tak som sa trošku obzeral a sem tam zacítil divný pach divočiny. Našťastie na nás nič nevyskočilo. Na vrchole sme si dali krátku pauzu a kochali sa výhľadom. V pozadí (riadne ďaleko) bolo vidieť vysielač na Martinských holiach. Od rána sme teda prešli už riadny kus. Zaujímavé je to, že pri týchto dlhých túrach vám akosi nejde jedlo dole krkom. Ja som trochu obzobal makovník a ďalej už nič nešlo. Na Skalkách sme zistili, že budeme mať asi problém s vodou. Lúky, žiadny tieň, slnko pálilo a tak sme vypili viac ako sme čakali. Okrem toho, keď sme stáli, tak sa na nás vyrojili muchy. Riadne otravné potvory. Asi sme im voňali. 😄 Našťastie Kľak už sme mali relatívne blízko. Stačilo prejsť nad Vríckom a cez Ostrú skalu. Vyzeralo to jednoducho, ale keď ste celý deň na nohách, aj táto kratšia vzdialenosť je ťažká. 🙂

turcianska zahradka - koruna turca - skalky

Na dnes končíme kúsok za Kľakom

Zostup zo Skaliek do Vrícovského sedla dal zabrať. Neustále sme klesali a nemalo to konca kraja. To neveštilo nič dobré, lebo na tejto túre platilo, čo zídeme dole – to vyšľapeme hore 😄😄. Pri sedle sme stretli prvých ľudí. Prví turisti za 8 hodín šlapania. Takýto kľud asi len tak nezažijete. Bola to partia českých turistov a na prekvapenie nemali sandále. 😄 Zo sedla sme si to zamierili na Ostrú skalu. Krásne miesto, no cesta ku nemu viedla do strmého kopca. Dalo nám to zabrať. V okolí veľa medvedieho cesnaku. ( Ako vlastne na celej túre). Inak od Skaliek sme toho s Fekym veľa nenahovorili. Už sme toho mali asi obaja dosť. Po ceste hore sme stretli jednu pani v rokoch. Úplne sama. Najprv sme ju ani nepostrehli, lebo sme čumeli obaja do zeme a ledva dvíhali nohy. No táto milá pani nám vliala do duše veľa energie. Keď sme prišli na Ostrú skalu (mimochodom na toto miesto som sa veľmi tešil), tak sa ma Feky pýtal, či ideme vyliezť aj hore. Jasná a rýchla odpoveď nie, ideme ďalej na Kľak 😄. Následné dlhé túlanie húštinou až sme sa konečne dostali pod Kľak. Ešte pár metrov a sme hore. Na prekvapenie, na vrchole bolo len veľmi málo ľudí. Zaujímavé bolo sledovať rôzne reakcie ľudí. Väčšina bola úplne šťastná, že sa dostali na vrchol. Ja s Fekym sme si odfotili kríž, ťapli rukami, nasadili batohy a pokračovali v ceste 😄😄

turcianska zahradka - koruna turca - klak

Sumár druhého dňa

Po asi hodine sme sa dostali do Fačkovského sedla. Zastavili sme sa na obed. Cesnačka pomohla. Horšie bolo, keď sme sa chceli zdvihnúť od stola. Nohy úplne ťažké, chodidlá rezali akoby som šiel po žiletkách. Jediné, čo bolo v poriadku bola hlava. Preto sme sa rozhodli to na dnes zabaliť a oddýchnuť si. Pôvodný plán bol prejsť ešte 20 km na Vyšehrad. Týmto sa rozplynul môj sen dať Korunu Turca za 4 dni. To som bol ale optimista. 😄😄 Realita úplne niekde inde. Dnešný sumár. 31 kilometrov, 1500 m hore,2100 m dole. Cca 10 hodín šľapania. 🙂 Hrebeň Malej Fatry sme prešli za 2 dni. 🙂

Tím Turčianskej záhradky - Braňo a Veronika

Branislav Šimko

Som zakladateľ projektu Turčianskej záhradky. Už od malička ma fascinovala príroda a túlanie sa v nej. Okrem toho milujem miesto, v ktorom žijem a tým je Turiec. Z toho dôvodu som rád, že vám môžem priblížiť náš krásny región. Ako zakladateľ tohto projektu mám prsty takmer vo všetkom, čo na ňom nájdete. Fascinuje ma predovšetkým tvorba videí a správa sociálnych sietí.

Posledný článok

Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec

Podarilo sa – prešiel som celý región Turiec

Za posledných päť rokov som si dal jedinečný cieľ – prejsť celý náš región Turiec. Toto nádherné územie som chcel spoznať do posledného detailu, a tak som sa vydal na cestu, ktorá ma zaviedla do každej dediny, doliny, na každý vrchol a po všetkých turistických chodníkoch, ktoré tu máme. Navštívil som známe miesta, ako aj skryté kúty, ktoré zvyknú ostať mimo turistických máp. Táto cesta bola viac než len výletmi do prírody; bolo to dobrodružstvo, ktoré mi ukázalo, aké je Turiec nádherné a nevyčerpateľné miesto, kde sa za každým rohom skrýva nový príbeh a krása.

Naše posledné články

Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?

Sučiansky hrad – toto bol skutočne hrad?

Túru na Sučiansky hrad som mal v pláne už pomerne dlhú dobu. Chcel som si zmapovať aj posledný hrad, ktorý u nás v Turci máme. Po Blatnickom, Sklabinskom a Znievskom hrade mi totižto do zbierky chýbal už len ten Sučiansky. Pravdu povedať neviem, či ho vôbec hradom...

Podarilo sa – Turčianske lekárničky

Podarilo sa – Turčianske lekárničky

V roku 2022 vznikol nápad osadiť v Turci niekoľko lekárničiek. Bohužiaľ sa nám na tieto ,,lekárničky" nepodarilo zohnať finančné prostriedky. Či už nejaký sponzor alebo pokus cez Startlab úspech nepriniesli. Pomaličky som si myslel, že tento projekt je odsúdený na...

Chceš od nás dostávať novinky?

Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach

Turčianska záhradka - západ slnka na Chlebe

Chceš sa dozvedieť o našich nových článkoch?

Prihláste sa na odber tipov a článkov o Turčianskej záhradke a ako bonus dostanete náš pripravovaný e-book o tom, ktoré miesta sa oplatí v Turci vidieť.

Úspešne si sa prihlásil na odber našich noviniek. Ďakujem krásne