Knižnica hrdého Turčana 3. Aj takí sme boli – Deti Turca – Vrútocké legendy a spomienky (2013)
Redaktor Turčianskej záhradky - Matej Lukáč

Autor článku - Martin Lukáč – Kinčeš

26. februára 2021

Dielo rodáka z Vrútok, inak slovenského spisovateľa a publicistu – Milana Tumu – je vítaným príspevkom do turčianskej memoárovej tvorby. Dielo si nestanovuje odborné a priekopnícke ciele, je však vhodnou spomienkovou ,,sondou“ do života železničiarskeho mestečka v dávno uplynulých desaťročiach 20. storočia. Takéto publikácie sú tým ,,ľudským teplom“, ktoré veľmi efektívne dopĺňa ,,suchopádne“ štatistiky či iné historické údaje a podáva obraz o živote Vrútočanov aspoň prizmou jedného vnímavého človeka.

turčianska záhradka - miestopisne dejiny turca

Práve tým, že dielo nie je odborným výstupom, sa z neho stáva výborný popularizačný nástroj pre prezentáciu Vrútok a ich identity, nie však úplne ich histórie. Autor sa do ,,historických vôd“ ponára len veľmi stroho, povrchne, a to pravdepodobne s cieľom prepojenia histórie a prezývky Vrútočanov ako ,,chacharov“. I keď s miernou snahou o citovanie konkrétnych zdrojov i menej konkretizovaných zdrojov (napr. štúdium v ,,župnom“ archíve). Pri konkrétnych zdrojoch treba podotknúť na nedokonalú citáciu a dokonca nedôslednú kontrolu citačných odkazov (nie všetky citačné odkazy sú spomínané v záverečnom súhrne použitej literatúry). Autor zachádza mimo vymedzenú tému samostatnou podkapitolou o cholerovej epidémii v roku 1831, napokon sa však vracia práve k svojim osobným spomienkam, ktoré – čiastočne aj podľa názvu tejto publikácie – majú byť ústredným motívom celého diela.

Osobné spomienky sú vo vybraných pasážach dopĺňané memoármi ďalších osôb (brat autora, Eva Kalabusová, atď.). V celkovom presahu sa však jedná o tematicky pomerne pestrý, i keď nie úplne usporiadaný záber spomienok – v niektorých častiach knihy chýba náznak logického premostenia (napr. medzi kapitolou o zemianskych dvoroch a pionierskych rokoch je to len malý impulz; z kapitoly o uliciach a uličkách prechod na zvyky a zo zvykov na kapitolu Mohlo sa stať kdekoľvek) – pri finálnom dojme z knihy to však napokon nepôsobí príliš rušivo.

Autor sa zhostil aj problematiky osobností či rodákov mesta, treba však oceniť, že v zmysle memoárovej úrovne diela sa nesnažil o exaktné lexikónové spracovanie. Ide skôr o osobné vnemy konkrétnych osobností (nie nutne známych) a persón vtedajšej vrútockej spoločnosti. Z tejto kapitoly plynule prechádza k záverečnej kapitole, vhodne popisujúcej výnimočnosti Vrútok práve po stránke vlastností a daností tunajšieho obyvateľstva a jeho identity.

Práve vrútocká identita (a v podstate zemianska identita, resp. tradícia zemianstva a hrdosti na zemiansku minulosť v celom Turci) je mimoriadne silnou platformou, dodnes sa odrážajúcou vo viacerých sférach nášho života v Turci (niektoré z nich si dokonca ani poriadne neuvedomujeme). V niektorých ohľadoch sa jedná práve pri publikačných výstupoch o mimoriadne tenký ľad, najmä ak nie je rukopis písaný s nadsázkou – kedy dôjde k neželanému ,,prelomeniu“ z upevňovania lokálnej identity na základe výnimočností lokality k upevňovaniu lokálnej identity neopodstatneným osočovaním či atakovaním susedných sídiel a ich identity.

Samozrejme, bezpochyby by sa našli príklady, kedy takéto medzi-sídelné konfrontácie sú na mieste a sú podložené konkrétnymi skutočnosťami a kontextom. Pri čítaní spomienok v tejto knihe však narazíte napr. na spomienku o tom, ako sa Vrútky stali predmestím Martina – táto spomienka vyúsťuje k pointe (autorovmu názoru), že značná asanácia staršej vrútockej zástavby (budov z obdobia monarchie – výstavby Košicko-bohumínskej železnice ako aj z obdobia prvej ČSR) je vinou Martina ako mesta.

Dnes už zosnulý autor Milan Tuma (1941 – 2016) pravdepodobne a pochopiteľne vnímal stavebnú (fyzickú) asanáciu kultúrneho dedičstva Vrútok a jeho náhradu za typizovanú panelovú výstavbu ako krivdu. Neoprávnene však z tohto kroku obvinil susedné a dnes už bytostne zrastené mesto Martin ako vtedajšie administratívne jadro celého sídelného celku. Opomenul skutočnosť, že Martin – častokrát neúspešne – čelil podobným a neraz masovejším zásahom do svojho historického jadra (asanácia Riadku a Smrtnej ulice – výstavba jednej z najväčších svetelných križovatiek priamo pri najstaršej stavbe v meste; zbúranie synagógy s výbornou akustikou – napriek tomu, že neprekážala stavebným zámerom; asanácia martinského Dolumestia s domami významných slovenských dejateľov – výstavba neosobného Námestia Svetozára Hurbana Vajanského a v neposlednom rade plán úplnej likvidácie historického centra Martina s výnimkou niekoľkých dôležitejších budov a plánovaná výstavba sídliska Riadok).

 

 

Autentický pohľad Milana Tumu na život starých Vrútok je o to vzácnejší, že je v podstate v mnohých ohľadoch neopakovateľný – Vrútky si už totiž nezopakujú pozíciu sídla, ktoré bolo väčšie a ,,mestskejšie“ ako dnes už významnejší Martin, ktorý presiahol nielen úroveň Vrútok, ale svojou dôležitou pozíciou v sídelnej štruktúre Slovenska ,,prekročil“ hranice turčianskeho regiónu. Navyše, vrútocká ,,alfa a omega“ – železnica a s ňou súvisiace zázemie – je ohrozovaná čoraz silnejším dôrazom na žilinský železničný uzol práve na úkor toho vrútockého. Vrútkam tak prináleží osud limitovaného, avšak známeho a životaschopného malomesta s výraznou identitou, ktorá by sa však mala držať rozumných medzí.

Jednoznačne sa jedná o knihu, ktorá by nemala chýbať v knižniciach nielen hrdých Vrútočanov, ale aj hrdých Turčanov. Publikácia Aj takí sme boli – Deti Turca totiž môže byť inšpiráciou pre podobné memoáre a spomienkové publikácie o ďalších turčianskych mestách a obciach. Nostalgia je totiž významným (i keď podceňovaným) zdrojom územnej identity, ale aj socioekonomického rozvoja (tvorba regionálnych produktov, zotrvanie obyvateľstva v regióne, atď.).

Článok vychádza pri príležitosti nedožitých 80. narodenín autora knihy – Milana Tumu.

Citačný dokaz
TUMA, Milan : Aj takí sme boli – Deti Turca – Vrútocké legendy a spomienky. Žilina : Štúdio LJ, 2013. 350 strán. ISBN 978-80-8154-027-1

Redaktor Turčianskej záhradky - Matej Lukáč

Martin Lukáč – Kinčeš

Som turčiansky lokálpatriot. Skvelé detstvo s milovanými starými rodičmi Jánom a Vierou Kinčešovcami som prežil na pomedzí osudu sídliskového dieťaťa z Košút 1 a na turčianskom
vidieku – v Trnove a najmä vo Valči, ktorá je mojím najmilším ,,turčianskym zákutím“. Pár rokov som strávil ako lektor v martinskom skanzene, kde sa vždy rád vraciam a trávim čas. Ani si neuvedomujeme, v akom raji žijeme…

Posledný článok

Cez Panošinú na Kľačiansku Maguru

Cez Panošinú na Kľačiansku Maguru

Túru na Chatu pod Kľačianskou Magurou poznáme všetci. Je pravda, že sa tam každý z nás rád vracia. My sme sa dnes rozhodli, že sa na chatu skúsime dostať z iného miesta. Začíname na Lipovci a prejdeme cez pamätník na Panošinej a samotnú Panošinú až na chatu. Je to...

Naše posledné články

Barbora Lilgová – od kopačiek k modelingu

Barbora Lilgová – od kopačiek k modelingu

"Rozhovory s úspešnými Turčanmi". Dnes sme vyspovedali Barborku Lilgovú, ktorá pochádza z Martina. Kedysi hrávala futbal za MŠK Fomat Martin. V súčasnosti sa venuje fotomodelingu. O tejto mladej slečne sa dovziete viac v našom rozhovore.Barborka, si šikovné mladé...

Vzniká iniciatíva Turčianska vlastivedná spoločnosť

Vzniká iniciatíva Turčianska vlastivedná spoločnosť

Turiec je jediným regiónom severného Slovenska (a pravdepodobne aj stredného Slovenska), ktorý nedisponuje vlastným plno-organizovaným regionálnym múzeom. Túto zásadnú medzeru sa pokúsi postupne vyplniť vznikajúca iniciatíva Turčianska vlastivedná spoločnosť. Aké...

Turiec s deťmi – Tiešňavy pri Krpeľanoch

Turiec s deťmi – Tiešňavy pri Krpeľanoch

Jedno z miest, o ktorých sme netušili. Dozvedeli sme sa to vďaka našej facebookovej skupine, kde ste toto miesto pridali vy. Preto sme sa rozhodli si ho prejsť a odskúšať aj na vlastnej koži. A musím už v úvode povedať, že nás veľmi príjemne prekvapilo. Mne osobne to...

Chceš od nás dostávať novinky?

Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach

Turčianska záhradka - západ slnka na Chlebe

Chceš sa dozvedieť o našich nových článkoch?

Prihláste sa na odber tipov a článkov o Turčianskej záhradke a ako bonus dostanete náš pripravovaný e-book o tom, ktoré miesta sa oplatí v Turci vidieť.

Úspešne si sa prihlásil na odber našich noviniek. Ďakujem krásne