Juraj Hnilica – spevák s optimizmom v srdci
Turčianska záhradka - Veronika Šimková

Autor článku - Veronika Šimková

2. decembra 2020

Rubrika “Rozhovory s úspešnými Turčanmi” nám dnes priniesla možnosť vyspovedať mladého speváka z Turca – Juraja Hnilicu. Juraj sa stal známym predovšetkým vďaka talentovej súťaži v komerčnej televízii. V nej takmer siahol na výhru, nakoniec skončil vo finále. Odvtedy je známy po celom Slovensku a pre nás to je veľká česť ho vyspovedať. Ako sa mu darí? Aké má plány do budúcna a ako vníma svoje pôsobenie v talentovej šou sa dozviete v našom rozhvore.

Rozhovory s Turčanmi - Juraj Hnilica

Ako ste sa dostali k hudbe? Chodili ste ako dieťa do ZUŠ-ky alebo ste talent od prírody?

Pamätám si, že ako mladé ucho na prvom stupni ZŠ som už chodil po speváckych súťažiach s vtedajším, teraz už nebohým, pánom riaditeľom Žingorom. Jedného dňa sme mali triednu spevácku súťaž, kde som sa nejakým spôsobom zapáčil a už to so mnou išlo. Chodili sme z jednej súťaže na druhú. Boli to pekné časy a moc ma tešilo, že som v tom mal aj podporu vtedajšej mojej triednej pani učiteľky Helenky Ogurekovej. Mám aj také záblesky, že ako malý doma s tenisovou raketou sa hrám na gitaristu a svojím hlasným prejavom som nedal susedom pokoja.

V roku 2001 ste s kamarátmi založili kapelu Bačova fujara a nahrali ste niekoľko albumov. Ako spomínate na začiatky?

Na tieto časy sa nedá spomínať v zlom. Bolo to bestarostné prežívanie svojich rockových úletov. Spoločne s Michalom Kulichom a Jánom Lichnerom sme založili svoju vytúženú kapelu a snažili sme sa na muziku baliť baby. Hrali sme sa na veľkých rockerov a aj napriek tomu, že sme moc dobre hrať nevedeli, tak sme žali v celku úspech. Bolo to fakt pekné obdobie  kedy tu ešte rocková muzika mala silné zázemie. V kluboch to žilo a ako mladí sme v kuse žili spoločenský život. Aj na neznáme kapely boli na akciách množstvá ľudí.

Rozhovory s Turčanmi - Ján Vladár

Od roku 2014 ste sa vydali na sólovú dráhu. Prečo ste sa tak rozhodli?

Bačovu fujaru som držal pri živote cez desať rokov a ja jediný som tam bol ako stály člen. Bolo to veľmi obtiažne udržať teenagerskú kapelu pohromade. Všetci sme sa v tom období hľadali a preto bolo normálne, že nie každý mal v tom takú záľubu po celý čas ako ja. Ja som sa v muzike našiel už v 15tich rokoch a bol som jej úplne oddaný na 110%. Keď prišlo posledné rozídenie v kapele v dannom roku 2014 som si povedal, že to už nemá význam držať niečo pri živote, keď mám pocit, že na tom záleží len mne samotnému. Vtedy som cítil, že sa chcem oslobodiť a byť sám za seba a v podstate nebyť na nikom závislý. Preto toto rozhodnutie beriem za veľmi oslobodzujúce a prelomové v mojom hudobnom živote.

Slovensko Vás začalo vnímať viac až od účinkovania v talentovej show. Čo Vás viedlo k tomu sa tam prihlásiť?

Možno to pre niekoho bude znieť ako klišé, ale boli to znamenia medzi nebom a zemou, ktoré mi ukázali možnosť tejto cesty. Bol som už vo veku, kedy som už dané veci, ktoré sa nám dejú, dokázal rozkódovávať a začal som cítiť niečo silné, čo ma tam stále ťahalo. Bol to pre mňa jeden z najmagickejších zážitkov, čo som v živote zažil. Na tejto ceste sa diali samé mysteriózne veci.

Rozhovory s Turčanmi - Ján Vladár

Postúpili ste až do finále a výhra Vám unikla len o kúsok. Aký to bol pocit?

Nemyslím si, že mi niečo uniklo. Ja som už pred samotným vysielaním chodil a každému účinkujúcemu som vravel, že my sme už všetci víťazi a teraz už je len a len na nás, ako s tým vynaložíme. Môj pocit počas celého finálového večera bol fakt nádherný a ja som sa doslova cítil ako víťaz. Zažil som veci o ktorých som len sníval a dialo sa to úplne samo. Som moc vďačný za tieto chvíle.

Ako sa zmenila vaša kariéra po účinkovaní v talentovej show? Vnímate to pozitívne?

Nadobudol som trošku viac sebavedomia a motivácie do ďalších dní. Rozhodol som sa živiť muzikou a niektoré veci pustiť. Hovoril som si, že kedy,  keď nie teraz sa môžem pokúsiť splniť si sen a skúsiť sa živiť niečím čo z hlbín svojej duše milujem. Bolo to správne rozhodnutie a som rád, že som dokázal potlačiť strach, ktorý mi dovtedy bránil v úplnom oddaní sa muzike.

Rozhovory s Turčanmi - Juraj Hnilica

Na nejakú dobu ste sa odmlčali a doprevádzali ste spisovateľa Pavla Hiraxa Baričáka na prednáškach. Bola to pre Vás obohacujúca skúsenosť a plánujete v tom pokračovať?

Pali bol prvý, ktorý mi dal šancu, keď som sa vydal na svoju sólovú dráhu. My sme sa už poznali dávno skrz to, že sme dokonca hrávali spolu v jednej kapele a celkovo muzika mi priniesla „brata“ v podobe Paliho do života. Pre mňa bolo veľmi prínosné, že Pali ma začal brávať na svoje prednášky a ja som sa mohol socializovať.  Inak by som bol zavretý vo svojej ,,jaskyni“ a hral si pre štyri steny. Pre muzikanta je najväčším potešením, keď má s kým zdieľať svoju vášeň a svoje energie.

Nezabudni si prečítať aj článok o prvom roku našej Turčianske záhradky

Texty piesní si píšete sám. Ide Vám to ľahko alebo potrebujete ‘,,kopnúť”múzou?

Väčšinu piesní som napísal sám. Vtedy mám ku piesni oveľa väčší vzťah a hlavne dokážem ponúknuť svojmu publiku úplnú autenticitu, na ktorej si zakladám. Najviac obohacujúci pre moju tvorbu je pocit, že ja vlastne nemusím tvoriť. Ja po tom túžim, ale nemusím. Je to skvelý pocit, keď nie ste pod tlakom, že teraz musím vytvoriť hit. Som rád, že vo svojej tvorbe mám úplnú slobodu, keďže nie som upísaný nejakému vydavateľstvu, alebo nie som zaviazaný nejakému manažérovi. Ten pocit, že som sám sebe pánom svojho tvorivého procesu, mi prináša bezpodmienečné napojenie a som za to maximálne vďačný. Veľakrát sám nechápem, kde sa tá pieseň zobrala. Iba píšem a píšem a zrazu sa ocitnem, ako plačem, že sám neviem slovne opísať to, akú pieseň som napísal.

Nedávno Vám s kapelou vyšiel nový album. Plánujete krst doma v Martine. Prezradíte nám viac?

Plánujem? Ja už toto slovo nechcem ani moc používať. Ja skôr snívam o nejakom krste. Ten krst mal byť už v apríli, ale skrz okolnosti sa musel preložiť. Teraz je presunutý na 19.12. a mal by sa uskutočniť v kine Moskva. Avšak doteraz ešte neviem na 100% povedať, či sa krst uskutoční. Stále čakám ako to bude daný okamih chcieť, aby sa to uskutočnilo, alebo nie. Bude to veľmi spontánne ak sa to uskutoční ešte v tomto termíne. Nechajme sa všetci prekvapiť.

Rozhovory s Turčanmi - Ján Vladár

Momentálna situácia asi veľmi ovplyvnila vaše koncerty. Boli ste súčasťou live stream koncertov. Stále v tom pokračujete? 

Áno, dokonca som aj vytvoril projekt s názvom „Láska spája“, ktorý sprostredkovával kultúru cez streamovacie služby. Teraz som sľúbil, že 12.12. zahráme taký malý akustický setík opäť. Pevne verím, že to poteší nejakých ľudí a aspoň takto si spolu užijeme chvíľu kultúry. Úprimne, nikdy to nenahradí osobný kontakt s publikom a naopak. Je to iba maličká náplasť, ktorá sa dá „ovoňať, ale nie zjesť“

Charakteristický je pre Vás úsmev a optimizmus. Ako sa Vám darí stále si to udržať?

Hľadám čo len malý záblesk na to, aby som sa mohol chytiť čo len malej slamky, ktorá mi umožní neprepadnúť do negatívnych energií. Je to mnohokrát veľmi ťažké, obzvlášť v tejto dobe. Mám teraz ranný rituál, ktorý ma fakt baví a ktorý je tiež určitým spôsobom, ako si udržujem dobrú náladu. Vstávam každý deň o 4:30 a začínam nový deň s muzikou. Už o 5:00 som v štúdiu, kde si hrám, alebo tvorím a až následne potom idem do práce. V tomto období sa mi to inak ani nedá, keďže potrebujem uživiť rodinku a muzikou sa to teraz nedá len tak.

Máte dve krásne dcérky. Prejavuje sa aj u nich záujem o hudbu?

Ďakujem. Áno sú skvelé. Viete, ono to je asi aj dosť obtiažne nemať záujem o muziku, keď vám tato „huláka“ a hrá stále na nejaký nástroj.  Staršia Alžbetka už chodí aj na hodiny klavíru a som nesmierne šťastný, že tieto Vianoce si prvý krát spolu zaspievame aj „Tichú noc“. Ona bude hrať na klavír a my ostatní spievať.  Mladšia Amálka už skladá svoje vlastné piesne.  Niekedy, keď ju potajomky sledujem a sama si spieva, tak len nechápavo pozerám, akú má úžasnú predstavivosť a ako si dokáže vytvárať svoje vlastné piesne. Milujem ich.

Rozhovory s Turčanmi - Juraj Hnilica

Chodievate spolu s rodinkou turistikovať tu v okolí?

Chodievame zatiaľ len na také menšie túry, keďže dievčatá sú ešte maličké. Asi najťažšiu túru sme spolu absolvovali, keď sme išli na Maguru. Snažíme sa ich viesť ku láske k prírode a veľmi sa teším na to, keď už budú mať aj silnejšie nožičky, aby zvládli aj náročnejšie túry. No zatiaľ nám stačia aj tie malé kopce a pláne čo máme pri domčeku.

Ak by ste si mali vybrať jedno obľúbené miesto v našej Turčianskej záhradke, ktoré by to bolo?

Milujem Katovu skalu. Toto je pre mňa magické miesto, ktoré vždy rád navšívim, keď potrebujem načerpať energiu, alebo si upratať myšlienky. Zažil som tam mnoho zaujímavých okamihov, ktoré si doteraz neviem vysvetliť. Je to veľmi energické miesto. Teraz však, keď už nebývame v Turčianskej Štiavničke ale v Belej, som si moc obľúbil kopce okolo Jasenskej doliny smerom na Lysec. Zamiloval som si bicyklovanie a v Jasenskej moc rád navštevujem ich bikové dráhy.

Ďakujeme pekne za rozhovor a dúfame, že ste sa o Jurajovi dozvedeli informácie, ktoré ste doteraz nevedeli. Ďalší inšpiratívny Turčan, ktorého sa oplatí sledovať. Jurajovi držíme palce, aby aj napriek nepriaznivej situácii, ,ľudia ako on – teda umelci, našli priestor, kde sa budú môcť realizovať.

Turčianska záhradka - Veronika Šimková

Veronika Šimková

Som tá druhá polovička našej dvojice. Taktiež už od malička trávim veľa času v prírode a neobsedím na jednom mieste. Dnes som už aj mamina a preto naše výlety naberajú iný zmysel. O tomto projekte som na začiatku ani len netušila, lebo pán manžel sa rozhodol mi to tajiť. Pomáham mu so správou sociálnych sietí a rozhovormi.

Posledný článok

Rastliny extrému

Rastliny extrému

Rastliny sú vskutku rozmanité - čo vyhovuje jednému druhu, inému zas prekáža. Práve neskutočná rozmanitosť dáva šancu adaptabilite aj na tie najextrémnejšie formy prostredia. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Turiec je členitý, cez doliny sa dostaneme až k vrchom...

Naše posledné články

Kristína Jesenská

Kristína Jesenská

"Rozhovory s úspešnými Turčanmi". Dnes sme vyspovedali Kristínu Jesenskú, ktorá nás reprezentuje v triatlone. Roky sa venovala plávaniu, no dnes sa už venuje komplexnejšiemu športu - triatlonu, ktorý zahŕňa beh, bicyklovanie a plávanie. Táto Martinčanka je aj členkou...

Turiec s deťmi – Čremošnianske lazy

Turiec s deťmi – Čremošnianske lazy

Miesto, ktoré nie je moc navštevované a pritom také krásne. Tak by sa dali v stručnosti definovať Čremošnianske lazy. Pre nás to bola krátka rodinná prechádzka. Keďže sme mali jasnú oblohu a slniečko, tak sa nám naskytli aj krásne výhľady na celú Turčiansku kotlinu....

Ivica Lačná

Ivica Lačná

"Rozhovory s úspešnými Turčanmi". Dnes sme vyspovedali Ivicu Lačnú, ktorá pracuje ako predsedníčka na družstve v Sklabini. Aké je to viesť celé družstvo a čo dnes znamená pracovať v poľnohospodárstve? To sa dozviete v našom rozhovore.Pre tých, čo Vás až tak nepoznajú,...

Zostaňte v obraze a sledujte najnovšie správy a aktualizácie

Chceš od nás dostávať novinky?

Stačí, keď nám dáš tvoj email. Neboj nebudeme spamovať

Sleduj nás aj na sociálnych sieťach

Turčianska záhradka - západ slnka na Chlebe

Chceš sa dozvedieť o našich nových článkoch?

Prihláste sa na odber tipov a článkov o Turčianskej záhradke a ako bonus dostanete náš pripravovaný e-book o tom, ktoré miesta sa oplatí v Turci vidieť.

Úspešne si sa prihlásil na odber našich noviniek. Ďakujem krásne